V ponuke okolo tridsať druhov palaciniek a pozvánka. Do Palacinkárne na pešej zóne v Poprade, ktorá bola miestom decembrového 2024 stretnutia Klubu Poprad-Tatry.
S bilanciou, kde sme v roku ako Arбat boli, prezreli sme si zdokumentované na fotografiách, zhodnotili financie pre zabezpečenie účastí na podujatiach pre rok 2025 a diskusiou o jednej z trinástich kníh popradského autora Marcela Maniaka s titulom „Obranný úsek Plesnivec“, z histórie SNP v regióne Vysokých Tatier. S našou vlajkou v pozadí a ochotou dať odpoveď na otázku majiteľa zariadenia, čo je Arбat.
Zašli sme až do Moskvy na Arbat, podobne ako v prípade dotazu jedného z účastníkov, na naše po slávnostnom kladení vencov pri Pamätníku na letisku v Poprade pri príležitosti osemdesiateho výročia SNP v auguste 2024.
Pri pamätníku SNP na letisku v Poprade
Keď sa povie rodina, každý vie, že je to malá sociálna skupina tvorená určitými väzbami. Myšlienka potreby identifikovať sa na verejnosti vznikla u nás pomerne skoro po založení Klubu. Realizovala sa neskôr, príchodom nových členov s kontaktmi na vhodnú agentúru, s ponukou aj výroby pôsobivej štátnej zástavy Ruskej federácie s dvojorlicou. Chceli sme, aby bola naša väzba náklonnosti k histórii, kultúre, prianiu rozvoja a rešpektovania postavenia Ruskej federácie na medzinárodnej scéne vyjadrená aj takto, symbolmi. Ani tohto roku sme nevynechali účasť na oslavách významných výročí na úrovni mesta.
V mene klubu Arбat sme kládli kytice vďaky už tradične v januári k oslobodeniu mesta Poprad, k májovým oslavám víťazstva nad nemeckým fašizmom a v septembri pripomenutím si histórie SNP.
V rámci posledne menovanej spomienky sa odohrala zvláštna udalosť. Na cintoríne v Poprade-Veľkej prebehol netradičný smútočný akt. Po takmer dvoch rokoch príprav, v dňoch 80. výročia SNP, uložili do kolumbária pri dome smútku urnu s popolom priameho účastníka SNP. Plukovník Emil Křístek zomrel 4. augusta 1994 v Olomouci. Jeho dcéra Eva Fillová, žijúca v austrálskom Sydney, sa po 30-tich rokoch od jeho smrti rozhodla, že urnu svojho otca uloží na miestach, kde v roku 1944 bojoval. Splnila tak otcovo želanie, ktorý chcel byť po smrti pochovaný pod krásnymi Vysokými Tatrami. Ako sa vyjadrila, otec chcel byť pochovaný tam, kam patrí.
Popoludní pri kolumbáriu v Poprade-Veľkej
S prianím všetkého dobrého v nastávajúcom roku 2025 navzájom a všetkým klubom Arbat na Slovensku, sme si povedali „v januári 2025“.
Klub Arбat Poprad-Tatry, 01.01.2025
Ing. Ján Černák, hovorca