Nie. Nechcem sa vrátiť k starému zneniu úvodu slovenskej hymny, ktoré v zmysle vládnúcej čechoslovakistickej ideológie stavalo Slovákov do pozície pasívneho trpiteľa dejov, odohrávajúcich sa okolo nich. Chcem len vyzvať tých, ktorí nestratili ešte kúsok ľudského citu a zdravého úsudku, aby sa zamysleli a zastavili sa pri ďalšom šírení nenávisti v politickej sfére. K napísaniu tohto statusu ma podnietila karikatúra predsedu vlády, na ktorú som náhodou natrafil včera na facebooku (v prílohe). (facebook.com)
Dehumanizujúce karikatúry nie sú v našom priestore nič nového. Objavili sa masovo v maďarskej nacionalistickej tlači po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867). Ich podstatou bolo zobrazovanie Slovákov ako opilcov, pastierov, bačov, nevzdelaných sedliakov, ktorí bijú svoje ženy, prepíjajú majetok atď., teda podľudské bytosti, ku ktorým sa žiaden slušný človek nemôže prihlásiť. Dokonalosť tejto dehumanizačnej „karikatúry“ sa dosiahla pod vedením istého J. Goebelsa a ako vidieť z priložených príkladov v 40. rokoch minulého storočia prenikli aj do stredoeurópskeho priestoru.
Cieľom tejto „propagandistickej“ činnosti bolo démonizovanie určitých osôb alebo celých skupín obyvateľov, stavanie ich do pozície univerzálneho zla, s ktorým potom možno nakladať úplne svojvoľne. Možno ich obviňovať zo všetkých ziel sveta, vinníkov všetkých zlyhaní, rituálnych vrahov malých detí, vydriduchov, úžerníkov, mafiánov atď. Pritom démonizovanej osobe netreba nič dokazovať, ona je vinná už tým, že existuje. Potom je už len na tej správnej „slušnej“ spoločnosti, či ich zbaví majetku, deportuje alebo sa stanú terčom „spravodlivého“ hnevu ulice, poprípade samosudcu – samokata s pištoľou v ruke.
Slovenska politika, najmä niektoré „jedince“ v nej a ich epigóni na rôznych anonymných sociálnych sieťach sa vydali cestou nie presvedčiť svojich oponentov argumentmi, lepšími programami, kvalitnejším obsadením postov, ale démonizáciou, dehumanizáciou svojich politických protivníkov. Nie sú schopní osloviť dostatočné množstvo svojich stúpencov, aby sa normálnou cestou mohli dostať k politickej moci, tak vytvárajú obraz démona, ktorý je pri moci len pre svoje vzťahy s diablom, a preto ho treba akýmkoľvek spôsobom od moci odstaviť. Najhoršie na tom je, že značná časť slovenskej spoločnosti reaguje na takéto praktiky pozitívne!
Človek môže mať akýkoľvek názor na politického protivníka, napr. na premiéra R. Fica, ale musí rešpektovať, že vyhral voľby a má právo na splnenie svojho volebného programu. Ak sa niekto pýta, prečo nejaký pomätenec naňho vystrelil, tak odpoveď nájde v množstve karikatúr, ktoré ho démonizujú a sú často posúvané aj vrcholovými figúrkami v politike. Prepáčte, politikmi ich nemôžem nazvať. A všetko začalo výrokom, podľa môjho názoru, po ustanovení vlády R. Fica, keď jeden z oponentov novej vlády vyhlásil, že urobí všetko, aby Fico nevládol! Dejiny sa nebudú pýtať na úmysly, ale na dôsledky!
Preto, vážení páni, vážené dámy, ktorí ste sa dostali v rámci boja o kráľa krýs na vrchol pyramídy, zastavte sa, zamyslíte sa a urobte krok vzad. Možno v konečnom dôsledku bude tento krok dvoma krokmi vpred! V opačnom prípade platí slovenské porekadlo Komu nie je rady, tomu nie je pomoci.