Niet pochybností o tom, že sa tak stane pod nátlakom, keďže celá populácia je rukojemníkom tejto hybridnej vojny, čo nie je ani spravodlivé ani legálne v rámci medzinárodného práva, no ide o realitu, ktorá objektívne existuje. (noveslovo.eu)
Začiatkom februára som vyhodnotil, že predvídateľne „USA sa približujú k podriadeniu si Kuby“ v dôsledku ochromujúceho účinku ich faktickej ropnej blokády na ostrovný štát po zajatí prezidenta Nicolasa Madura mesiac predtým prostredníctvom získania zástupnej kontroly nad venezuelským dodávateľom Havany. V tej istej analýze rovnako ako v uvedenom prípade som usúdil: „venezuelský precedens dokazuje, že USA môžu akceptovať «úpravy režimu» namiesto zmeny režimu“.
Tento koncept „sa vzťahuje na udržanie mocenskej štruktúry cieľového štátu po určitých (niekedy významných) zmenách, ktoré podporujú záujmy zasahujúceho štátu“. Podľa nedávnej správy z New York Times hneď po celokubánskom výpadku prúdu spôsobenom faktickou ropnou blokádou USA „Američania signalizovali kubánskym vyjednávačom, že prezident musí odísť, ďalšie kroky však nechávajú na Kubáncov,“ ale za predpokladu, že akceptujú premenu svojej krajiny na „klientsky štát“ USA.
Predmetný mediálny portál opísal politiku Trumpa 2.0 ako „zachovanie režimu“ (compliance) namiesto zmeny režimu s odkazom na jednu zo svojich správ o tejto téme z predchádzajúcich dvoch dní, kde túto politiku pripísali Marcovi Rubiovi, ktorý je jedným z najmocnejších predstaviteľov USA za posledné desaťročia. Ide v podstate o to isté ako koncept „úpravy režimu“, ktorý bol prvýkrát použitý v rámci opisu špeciálnej vojenskej operácie USA vo Venezuele. Cieľom „úpravy režimu“ aj „zachovania režimu“ je podriadiť cieľové štáty US hegemónii.