„Zásadné vyhlásenie“ o Rusku, s ktorým sa Trump už vopred vystatoval, sa ukázalo ako nešikovný pokus nájsť kompromis medzi radikálnou eskaláciou zapojenia USA do ukrajinského konfliktu a ústupom z neho. Jeho nový trojbodový prístup zahŕňa: 1) rýchle vyslanie až 17 raketových systémov Patriot na Ukrajinu; 2) väčší predaj zbraní krajinám NATO, ktoré ich následne prevedú na Ukrajinu; a 3) až 100 % sekundárne sankcie voči ruským obchodným partnerom, ak sa mierová dohoda nedosiahne do 50 dní. (noveslovo.eu)
V poradí, v akom boli spomenuté, je každý z týchto krokov zameraný na: 1) posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany s cieľom spomaliť tempo nepretržitých územných ziskov Ruska; 2) pomoc Ukrajine pri opätovnom dobytí časti jej strateného územia; a 3) prinútenie Číny a Indie, aby vyvinuli tlak na Rusko, aby pristúpilo na prímerie. Prvé dva ciele sú pochopiteľné, pričom druhý je nereálny vzhľadom na neúspech oveľa silnejšie ozbrojenej protiofenzívy Ukrajiny v lete 2023, zatiaľ čo tretí si vyžaduje určité objasnenie.
Rozsiahly dovoz lacnejšej ruskej ropy do Číny a Indie slúži ako kľúčový únik zo západného sankčného tlaku – pomohol stabilizovať rubeľ a tým aj ruskú ekonomiku všeobecne. Pritom tento dovoz pomáha aj ich vlastným ekonomikám. Trump stavia na to, že ho prinajmenšom obmedzia, aby sa vyhli jeho hrozbe 100-percentých sekundárnych sankcií. Pre Európanov a Turkov, ktorí tiež nakupujú ruské zdroje, by mohol urobiť výnimku pod zámienkou,že vyzbrojujú Ukrajinu.
Zameraním sa na dvoch najväčších ruských dovozcov energie sa Trump snaží výrazne znížiť rozpočtové príjmy, ktoré Kremeľ z tohto predaja získava, a zároveň zasievať ďalšie rozpory v rámci jadra BRICSu (RIC – Rusko, India, Čína) a Šanghajskej organizácie spolupráce, pričom očakáva, že Čína alebo India sa aspoň čiastočne podriadia. Predpokladá, že pred uplynutím termínu, sa ich lídri – ktorí sú dlhoročnými blízkymi priateľmi Putina –, sa ho pokúsia ovplyvniť pre prijatie prímeria, ktoré chce Západ, hoci nie je zrejmé, či by uspeli.
V každom prípade sa Trump ocitne pred dilemou, ktorú si sám spôsobil, ak jeden z nich nevyhovie jeho požiadavke zastaviť obchodovanie s Ruskom, alebo ak jeden alebo obaja tak urobia len čiastočne. Buď by musel odložiť uvalenie svojich 100-percentných sekundárnych sankcií na všetok ich dovoz, znížiť ich úroveň, alebo zredukovať ich rozsah, aby sa vzťahoval len na spoločnosti, ktoré stále obchodujú s Ruskom, inak by mohlo dôjsť k vážnemu spätnému úderu, najmä ak by to bola Čína, ktorá sa nepodriadila.
Jeho predbežná obchodná dohoda s Čínou, ktorú začiatkom mája označil za „úplný reset“ v ich vzťahoch, by sa mohla zrútiť, a tým viesť k zvýšeniu cien pre Američanov na všetkých úrovniach. Pokiaľ ide o Indiu, mohli by skončiť aj ich prebiehajúce obchodné rokovania, čo by mohlo vytvoriť priestor pre rodiace sa čínsko-indické zblíženie, ktorého existenciu v pondelok opatrne potvrdil jej najvyšší diplomat. Každý prípad spätného úderu, nehovoriac o oboch súčasne, by mohol byť pre americké záujmy veľmi škodlivý.
Tento Trumpov pokus „navliecť niť do ihly“ (v angličtine existuje fráza v angličtine existuje fráza „thread the needle“, ako obrazné vyjadrenie pre: vykonať niečo presne, obratne, opatrne) preto nie je len nešikovný, ale mohol by sa mu aj veľmi vypomstiť, čo vyvoláva otázku, prečo s ním súhlasil. Zdá sa, že bol uvedený do omylu, keď si myslel, že Putin bude súhlasiť s prímerím, ktoré nevyrieši základné bezpečnostné príčiny konfliktu výmenou za strategické partnerstvo zamerané na zdroje. Keď Putin odmietol, Trump to vzal osobne a predstavoval si, že Putin sa s ním len zahráva, čo viedlo k tomu, že poradcovia Trumpa zmanipulovali do tejto eskalácie ako pomstu.
Zdroj: https://korybko.substack.com/p/trumps-major-statement-on-russia
Andrew Korybko (*1988) je americký politológ sídliaci v Moskve, novinár a pravidelný prispievateľ do niekoľkých online časopisov a člen odbornej rady Inštitútu strategických štúdií a predpovedí na Univerzite ľudového priateľstva Ruska. Špecializuje sa na vzťah medzi americkou stratégiou v Afro-Eurázii, čínsku globálnu víziu Jedno pásmo – jedna cesta, na hybridnú vojnu a globálny systémový prechod k multipolarite. Medzi ďalšie oblasti jeho záujmu patria taktika zmien režimov, farebné revolúcie a nekonvenčné vojny. Jeho kniha „Hybrid Wars: The Indirect Adaptive Approach To Regime Change“ (Hybridné vojnyy: nepriamy adaptívni prístup ku zmenám režimu, 2015) rozsiahlo analyzuje situáciu v Sýrii a na Ukrajine a tvrdí, že predstavujú nový model strategickej vojny vedenej USA. Okrem vlastného Substacku publikuje na viacerých analytických serveroch, ako Sputnik International, Global Research či Modern Diplomacy a aj na Disputblog.