… bola sformovaná na základe konceptu Elbridgea Colbyho „Strategy of Denial“. (noveslovo.eu)
„Trumpova doktrína“ sa týka nepretržitej vojenskej prevahy USA nad Čínou a zároveň umiestnenia USA do pozície, v ktorej môžu Číne ako doplnok zabraňovať v prístupe k energii a trhom, ktoré potrebuje na udržanie rastu a tým aj svojej superveľmocenskej trajektórie.
Minulý mesiac došlo k objasneniu Veľkej stratégie Trumpa 2.0, kedy USA na Vianoce bombardovali ISIS v Nigérii, vykonali svoju úspešnú „špeciálnu vojenskú operáciu“ vo Venezuele a teraz hrozia novými útokmi proti Iránu pod zámienkou podpory protivládnych protestujúcich. Spoločným menovateľom týchto troch štátov sú dôležité úlohy v globálnom energetickom priemysle, či už súčasné alebo potenciálne (kvôli obmedzeniam súvisiacim so sankciami) resp. v čínskej iniciatíve „Jeden pás & jedna cesta“ (BRI).
Patričné donútenie predmetných krajín na podriadenie vo vzťahu k USA (či už clami, silou, podvratnou činnosťou atď.) by malo za následok, že Trump 2.0 získa vplyv na ich energetický export a obchodné väzby, čo by sa dalo využiť ako zbraň na vyvíjanie tlaku na Čínu. USA od Číny chcú, aby súhlasila s nevyváženou obchodnou dohodou, ktorú by potom replikovali s EÚ a ostatnými partnermi USA za účelom – podľa novej Národnej bezpečnostnej stratégie – „opätovného vyváženia čínskej ekonomiky smerom k spotrebe domácností“.
Implicitným cieľom je prinútiť Čínu, aby skorigovala svoju nadprodukciu, ktorá zapríčinila jej bezprecedentný globálny export, ktorým vytlačila Západ z vedúcej úlohy vo svetovom obchode, čo viedlo k jej enormnému vplyvu na globálny Juh; takto by došlo k obnoveniu podielu a vplyvu Západu na globálnom trhu. Uvedená radikálna zmena politiky by mala zásadné ekonomické a teda aj politické dôsledky, ktoré by mohli destabilizovať krajinu, nehovoriac o ukončení jej vzostupu ako superveľmoci; takže Čína by takto nekonala dobrovoľne.
Vplyv USA na energetický export Venezuely a možno čoskoro aj Iránu a Nigérie a obchodné vzťahy s Čínou by mohli byť použité ako zbraň prostredníctvom hrozieb obmedzenia alebo prerušenia dodávok, súbežne s tlakom na spojencov v Perzskom zálive, aby urobili to isté v snahe dosiahnuť daný cieľ; to však nemusí stačiť na istotu kapitulácie Číny. Preto sa Trump 2.0 snaží aj o strategické partnerstvo s Ruskom zamerané na zdroje, ktoré by mohlo Čínu zbaviť prístupu k ruským ložiskám, do ktorých by USA v takomto scenári masívne investovali.