Kalkulácie oboch sa zakladajú na úplne opačnom chápaní dilemy väzňa vo vzťahu k Číne a Indii. (noveslovo.eu)
Trump 28. júla oznámil, že skracuje Putinovi 50-dňový termín prímeria na Ukrajine na lehotu desať až dvanásť dní, v opačnom prípade plánuje zaviesť 100 % clá na všetkých jeho obchodných partnerov od 7. – 8. augusta; pravdepodobne s výnimkou EÚ, ktorú si práve podrobil. Mohol by vylúčiť aj Turecko, ktoré sa pokúša rozšíriť svoj vplyv na východ na úkor Ruska, ako môžu maloletí obchodní partneri US ako stredoázijské republiky, pokiaľ obmedzia obchod s Ruskom.
Každého zaujíma, či zavedie clá na Čínu a Indiu, pokiaľ nezrušia alebo aspoň neobmedzia svoje terajšie dovozy, zamerané na zdroje. Tieto krajiny sú hlavnými obchodnými partnermi Ruska, kolektívne predstavujú jadro nedávno industrializovaných krajín (RIC) v rámci BRICS, hoci obchodujú viac s US (s ktorými vedú obchodné rokovania) než s Ruskom. Čína a India zároveň patria medzi najväčšie ekonomiky na svete, takže zavedenie US 100 % ciel môže destabilizovať globálnu ekonomiku a zvýšiť ceny pre Američanov.
Trump aktuálne zabezpečil nevyváženú obchodnú dohodu s EÚ, ktorá sa týmto zmenila na najväčší americký vazalský štát všetkých čias. Mohlo by ho to povzbudiť aby zaviedol clá pre Čínu a Indiu bez ohľadu na to, že prebiehajú s nimi obchodné rokovania, ak mu budú vzdorovať a on bude presvedčený, že tieto nové opatrenia pomôžu obmedziť odvetný úder vo vzťahu k USA. On počíta s tým, že Čína prípadne India preto aspoň obmedzia dovozy energie z Ruska, či už dobrovoľne alebo pod nátlakom ciel, čím zasiahnu ruskú pokladnicu a tak sa Putin časom stane prístupnejším k ústupkom.
Čo sa týka Putina, on počíta s tým, že Rusko stále môže dosiahnuť svoje ciele v plnom rozsahu: úplnú kontrolu sporných regiónov, demilitarizáciu Ukrajiny, jej denacifikáciu, následne obnovu ústavnej neutrality. A to aj keby Čína a prípadne India obmedzili obchod s Ruskom, nie je si však istý, či to chcú urobiť. Obe krajiny sú pod nesmiernym tlakom z US špecifickým spôsobom, takže by mohol očakávať, že tlaku budú odporovať. Ak by odporovali obe krajiny, mohli by nájsť riešenie svojich problémov a dosiahnuť, aby USA uznali silu nedávno industrializovaných krajín.
Trumpove a Putinove kalkulácie sa vzťahujú na model dilemy väzňa. Trumpove hrozby clami a ďalšie militantné piliere jeho trojstrannej politiky vo vzťahu k Ukrajine zodpovedajú zámeru vynútiť ekonomicko-politické ústupky od Číny i Indie a geopoliticky-bezpečnostné ústupky od Ruska. Trump očakáva, že aspoň jedno z ázijských ukotvení BRICS mu aspoň čiastočne vyhovie, čo mu umožní posilniť rivalitu medzi Indiou a Čínou na prospech US hegemónie a tak vytvárať silnejší tlak na Rusko.
Trump je presvedčený, že ani Čína ani India nechce byť posledným, pokiaľ ide o dohodu s US a teda majú oveľa menej vyjednávacej pružnosti než kedykoľvek predtým. Naopak Putin je presvedčený, že Čínu a Indiu viac zaujímajú dôsledky, ak by sa ten druhý stal hlavným partnerom Ruska; teda ak jeho krajina vyhovie US a rival nevyhovie (ako som vysvetlil tu), aké budú dôsledky Trumpovej hrozby clami. Putin si je istý, že US nemôžu v žiadnom prípade zabrániť Rusku, aby dosiahlo svoje ciele.
Trumpovo skrátenie termínu Putinovi čoskoro odhalí, kto sa prepočítal. Skutočná príčina, prečo udalosti dospeli k bodu, kedy US budú ďalej eskalovať svoje zapojenie do konfliktu, spočíva v tom, že Trumpa vmanipuloval Lindsey Graham a ďalší k obratu v jeho poslaní, ako som uviedol v predchádzajúcej hyperlinkovej analýze. Moje hodnotenie, že „Rusko-ukrajinské rozhovory sa dostali do slepej uličky, ktorú by mohli prekonať iba US alebo brutálna sila“ sa tak potvrdilo.
Zdroj: Andrew´s Korybko Newsletter. Substack
Preložil Ladislav Hohoš
Poznámka prekladateľa
Model dilemy väzňa vznikol v teórii hier a používa sa v sociálnej filozofii. Dvaja väzni, ak by sa ani jeden nepriznal, dostanú v dôkaznej núdzi minimálny trest. Lenže vyšetrovateľ ich oddelí, takže sa nemôžu dohodnúť. Každý dostane ponuku, aby usvedčil toho druhého, ten bude maximálne potrestaný a on dosiahne miernejší trest. Obaja aktéri túto ponuku, teda nekooperatívny krok, prijmú, hoci pre oboch by bol výhodnejší kooperatívny krok na základe vzájomnej dôvery, teda nepriznať sa. Prvá individuálna voľba aktéra je teda nekooperatívna, čo sa dá zvrátiť pri opakovanej hre.
Podobná situácia nastala v rámci proxy vojny medzi USA a Ruskom na Ukrajine. Korybko spomenul jastraba Grahama, ale nespomenul tlak európskych unijných lídrov (Francúzsko, Nemecko) plus Británie. A v pozadí je Čína, ktorá je oficiálne neutrálna, ale ako priznal minister zahraničných vecí Wang, podporuje a bude podporovať Rusko. Momentálne kľúčovú úlohu zohráva postoj Indie. Ak sa prezidenti Trump a Putin rozhodnú pre nekooperatívne kroky, bude pokračovať vojna na Ukrajine s rizikom eskalácie. Ak by sa rozhodli pre kooperatívny krok, musela by každá strana ustúpiť z maximalistických nárokov, ale obe strany by profitovali zo vzájomných výhod, resp. dohôd. EÚ prehráva v každom prípade, nie je však priamym aktérom v rámci modelu, iba satelitom jedného aktéra.