Najlepší možný scenár pre Rusko by bol ten, že sa USA vážne pokúsia donútiť Ukrajinu k ústupkom, Rusko neodpovie zdrvujúcou odvetou na následné zúfalé ukrajinské provokácie, a Ukrajina krátko na to, keď ju USA prestanú podporovať, kapituluje. (noveslovo.eu)
Druhé kolo obnovených rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule v pondelok neprinieslo žiadny pokrok smerom k mieru. Obe strany si len vymenili svoje memorandá o predvídateľne očakávaných vojensko-politických cieľoch s nulovým súčtom a dohodli sa na ďalšej výmene zajatcov. Tento výsledok sa očakával, keďže USA zatiaľ neprinútili ani jednu, ani druhú stranu k ústupkom. Preto ak USA nezintenzívnia svoje úsilie a neuspejú, jedinou možnosťou ako prelomiť tento pat, zostáva hrubá sila.
Pokiaľ ide o možnosť americkej intervencie, ak k nej dôjde, mala by odlišné podoby vo vzťahu k Ukrajine a/alebo Rusku.
V prípade Ukrajiny by USA museli dôveryhodne pohroziť úplným zastavením vojenskej, spravodajskej a ekonomickej pomoci, ak by Ukrajina neakceptovala niektoré z ruských požiadaviek na mier – a túto hrozbu aj naplniť, ak by Zelenskyj odmietol. Hoci by sa Európania pravdepodobne nepridali, nedokázali by nahradiť úlohu USA pri pomoci Ukrajine.
Čo sa týka Ruska, USA by museli zaviesť a následne aj vymáhať paralyzujúce sekundárne sankcie voči všetkým klientom ruskej energetiky bez výnimky, najmä voči Číne, Indii, EÚ a Turecku. Spolu s týmto opatrením – alebo namiesto neho, ak by sankcie boli príliš bolestivým úderom – by USA mohli „eskalovať s cieľom deeskalovať“ výrazným zvýšením vojenskej, spravodajskej a hospodárskej pomoci Ukrajine, aj keď v dôsledku nesprávneho odhadu s možným rizikom vojny s Ruskom.
Pokiaľ ide o možné riešenie hrubou silou, aj to by malo rôzne podoby zo strany Ukrajiny a/alebo Ruska, ak by vôbec k nemu niekedy došlo.
Ukrajina by musela uskutočniť dostatočný počet strategických útokov dronmi proti Rusku, aby prinútila Putina kapitulovať pred Zelenského maximalistickými požiadavkami, ale bez toho, aby vyprovokovala ničivú odvetu s Orešnikmi (možno vybavenými taktickými jadrovými zbraňami). Tento cieľ je však nereálny a samotné prostriedky sú mimoriadne riskantné. Napriek tomu by sa Ukrajina o niečo podobné mohla pokúsiť.
Pokiaľ ide o ruskú verziu tohto scenára, Putin by musel schváliť spomínanú odvetu, aby prinútil Zelenského ustúpiť z jeho maximalistických požiadaviek, ale bez toho, aby vyprovokoval Trumpa k „eskalácii s cieľom deeskalácie“ z obavy, že USA prídu o všetky svoje investície do „Projektu Ukrajina“. Rusko by v takom prípade muselo byť pripravené reagovať na akékoľvek zúfalé európske provokácie, ako je napríklad formálne nasadenie vojsk na Ukrajinu , – a to stále so snahou udržať USA mimo priameho konfliktu.
Tretie možné riešenie, ktoré by niektorým mohlo napadnúť, je pokračovanie pozemnej kampane bez zásahu USA a bez toho, aby ktorákoľvek strana „eskalovala s cieľom deeskalovať“ vlastným spôsobom, čo by časom nevyhnutne viedlo späť tomuto vývojovému scenáru. Trump by napokon bol nútený buď úplne ukončiť podporu Ukrajine, alebo „eskalovať, aby deeskaloval“, ak by sa frontové línie zrútili. V takom prípade by Ukrajina alebo Rusko mohli „eskalovať s cieľom deeskalovať“. Určitá eskalácia by preto mohla byť nevyhnutná.
Vzhľadom na túto strategickú dynamiku by najrealistickejším najlepším scenárom pre Rusko bolo, že sa USA vážne pokúsia prinútiť Ukrajinu k ústupkom, Rusko neodpovie zdrvujúcou odvetou na následné zúfalé ukrajinské provokácie a Ukrajina krátko nato kapituluje, keď ju USA prestanú podporovať. Žiaľ, Trumpova najnovšia rétorika proti Putinovi a návrh sankčného zákona jeho spojenca Lindseyho Grahama naznačujú, že sa na to nepripravuje, takže by sa mohol odohrať najhorší možný scenár.
Andrew Korybko je americký politický analytik s doktorátom z MGIMO. Žije v Moskve.
Zdroj: https://korybko.substack.com/p/the-russian-ukrainian-talks-are-at