Arménske médiá tento týždeň priniesli správu, že v Náhornom Karabachu zomrel prvý človek od hladu. Situáciou sa zaoberala aj Bezpečnostná rada OSN. Prinášame text listu, ktorý napísal Ján Čarnogurský prezidentovi Náhorného Karabachu Arayikovi Harutyunyanovi. (standard.sk)
Exellencia, vážený pán prezident,
reagujúc na Váš list zo dňa 8. augusta 2023 o opatreniach, za ktoré nesie zodpovednosť vláda Azerbajdžanskej republiky, pretože jej podliehajú vojaci vyslaní na územie Republiky Náhorný Karabach, dovoľujem si napísať toto stanovisko:
1., Republika Náhorný Karabach v jej súčasnom faktickom a právnom postavení je dôsledkom násilných a revolučných zmien, ktoré sa udiali na území bývalej Ruskej ríše následne po skončení prvej svetovej vojny a pokračovali po rozpade Sovietskeho zväzu.
Obyvatelia na území súčasnej Republiky Náhorný Karabach sa po stáročia hlásia k arménskej národnosti. Od obyvateľov Azerbajdžanskej republiky sa líšia aj náboženstvom – Arméni sú kresťania, Azerbajdžanci sú moslimovia.
Najmä uvedené dve okolnosti, národnosť a náboženstvo viedli k násilným zrážkam medzi oboma spoločenskými skupinami. Na územie Náhorného Karabachu sa preniesli z územia bývalej Osmanskej ríše, kde vyvrcholili smutne známou arménskou genocídou v rokoch 1915-1917. Turkické a moslimské obyvateľstvo v minulosti v Osmanskej ríši a po vytvorení Azerbajdžanskej republiky predstavovalo väčšinu a svoju početnú prevahu využívalo na útoky proti Arménom. Útoky takmer vždy vyústili do násilností až vraždenia Arménov.
Nie je poslaním ani možnosťou tohto textu vymenovať čo aj len väčšinu násilností proti Arménom, žijúcim teraz na území Náhorného Karabachu, preto poukazujem len na prílohu Vášho listu pod názvom Report on massive and serious violations leading to genocide in the Republic of Artsakh.
Vzhľadom na historické pozadie a zločiny proti obyvateľom Náhorného Karabachu trvajúce aj v súčasnosti, ktoré vykonávajú osoby podliehajúce jurisdikcii Azerbajdžanskej republiky, obyvatelia Náhorného Karabachu nemôžu dôverovať a nemôžu sa spoliehať na zabezpečovanie dôležitých životných funkcií zo strany Azerbajdžanskej republiky.
Osoby s dôležitým politickým postavením v Azerbajdžane sa v minulosti verejne vyslovili, že ich cieľom je vysťahovanie Arménov z Náhorného Karabachu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa historicky vyvinula situácia, že existenčná výmena tovarov, služieb a základnej komunikácie Náhorného Karabachu sa uskutočňuje s Arménskom a to je možné len cez Lačinský koridor. Dňa 9. novembra 2020 prezidenti Azerbajdžanu, Ruskej federácie a predseda vlády Arménska podpísali dohodu, podľa ktorej Lačinský koridor mal zostať slobodný pre civilnú dopravu. Najskôr v decembri 2022 občania Azerbajdžanu prerušili dopravu cez Lačinský koridor pod zámienkou ochrany životného prostredia a 15. júna 2023 dopravu v Lačinskom koridore úplne prerušili vojaci azerbajdžanskej armády. Porušili tým dohodu prezidentov a predsedu vlády z novembra 2020.
Ústavné orgány Azerbajdžanu protiprávne konanie vojakov neznemožnili, existuje obava, že možno prikázali. Prerušením dopravy cez Lačinský koridor Azerbajdžan dostal Náhorný Karabach do situácie nedostatku existenčného tovaru a služieb. V Náhornom Karabachu zomierajú deti a ľudia so zdravotnými problémami, ale vojaci azerbajdžanskej armády nedovoľujú dopravu základného civilného tovaru z Arménska cez Lačinský koridor. Iná pozemná doprava z Arménska do Náhorného Karabachu v súčasnosti nie je možná, leteckú dopravu taktiež blokuje Azerbajdžan. Ak súčasná situácia bude pokračovať, podiel zomierania ľudí sa bude zvyšovať až môže viesť k obnoveniu ozbrojeného konfliktu.
2., Podľa Dohody o zabránení a trestaní zločinu genocidia, prijatej na Valnom zhromaždení OSN dňa 8. decembra 1948 rezolúciou č. 260, čl II. písm. c/, genocídou je úmyselné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú priviesť k jej úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu.
Podmienky, ktoré vytvorila Azerbajdžanská republika pre obyvateľov Náhorného Karabachu uzatvorením Lačinského koridoru, vedú k ich fyzickému zničeniu. Za vytvorenie takých podmienok zodpovedajú osoby, ktoré vykonávajú ústavné funkcie v Azerbajdžane. Súčasný stav v Náhornom Karabachu vytvorený Azerbajdžanom napĺňa znaky genocídy podľa medzinárodnej dohody. Ústavní predstavitelia Azerbajdžanu nesú zodpovednosť podľa medzinárodnej dohody o zabránení a trestaní zločinu genocídy.
3., Za účelom trestania (aj) zločinu genocídy bol vytvorený Medzinárodný trestný súd v Haagu. Judikatúra súdu ukazuje, že prinajmenšom počiatočné právomoci (zahájenie trestného stíhania) vykladá pomerne široko. Taktiež jeho prax ukazuje, že na výkon svojej právomoci nevyžaduje uznanie súdu zo strany štátu, proti ktorého občanovi zahájil trestné konanie.
Nazdávam sa preto, že možno dať podnet na zahájenie trestného konania proti ústavným predstaviteľom Azerbajdžanskej republiky pred Medzinárodným trestným súdom za vytvorenie podmienok, ktoré viedli k existenčnej kríze na území Náhodného Karabachu.