Skutočne, ako vyorané myši sa správajú novinári z extrémistických plátkov, najmä z Denníka N.
Predsa sme pred nikým netajili, že za jednu z úloh, ktorú som si dal ako poradca predsedu parlamentu bolo postavenie súsošia ssv. Cyrila a Metoda na Bratislavskom hrade, Dokonca v rozhovore, ktorý som vtedy dal nejakému médiu, som hovoril, že popri solúnskych bratoch by sa hodilo, keby v barokovej záhrade Bratislavského hradu boli busty panovníkov, ktorí boli korunovaní v Bratislave. Dokonca k tomu bola aj debata v tlači.
Pred nikým sme nič netajili. Bolo predsa známe, že sa pripravovalo súsošie Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré sa malo inštalovať v Bratislave z príležitosti 1150 výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu roku 2013. Vysúťažené dielo však vtedajší magistrát neprijal. V praxi však existovalo.
Keď tu bol pred dvoma rokmi pápež bol mu predstavený model súsošia a on ho nadšene prijal a požehnal nášmu zámeru. Nikto si to akosi nevšimol. Dnes protislovenskí novinári hľadia ako vyorané myši na to, že sa dielo začalo realizovať. Nikto z nich však nespomenie, že Cyril a Metod sú jediné osoby, ktoré sa spomínajú v Ústave SR, že cyrilo-metodská tradícia je nosná tradícia našich národných dejín, že solúnski bratia stáli pri základe našej štátnosti, vzdelanosti atď. Všetci sa na hotové dielo vrhli ako vrany na sokola a bijú a bijú, čo im sily stačia. Nepočul som, žeby takto odsudzovali zaplevnenie našej vlasti všelijakými turulmi, sochami uhorských kráľov alebo maďarských vojnových zločincov /Esterházy, Horthy). To sa predsa nepatrí. Bojovať treba len proti tomu, čo je Slovákom sväté a cenné. Lebo najväčším nebezpečenstvom pre „Túto krajinu“ predsa nie je maďarská a ukrajinská iredenta, poľský expanzionizmus, ale slovenské vlastenectvo. A to treba zadupať do čiernej zeme všetkými možnými prostriedkami.
Občania Slovenskej republiky by nemali vôbec si všímať hodnotenie umeleckého stvárnenia diela od naslovovzatých „odborníkov“, ktorí v sochách vidia údenáče atď. Veď každé dielo možno kritizovať. Ale im nejde o umeleckú hodnotu , im ide o zadupanie myšlienky diela, ktorá posilňuje slovenské vlastenectvo a historické vedomie. A to je ten najväčší „zločin“, ktorí sme spáchali vytvorením ďalšieho diela upevňujúceho slovenského ducha a slovenské vlastenectvo.
A na záver jednu úvahu. Bratislavská kaviareň na čele s Nadáciou otvorenej spoločnosti si myslí, že oslabovaním slovenského národného cítenia a slovenského vlastenectva približuje Slovákov k „otvorenej spoločnosti“ bez vlastencov a nacionalistov, len čistých občanov. Zámer určite „ušľachtilý“, ale má jednu chybu. Okolo sú všetky štáty so silným, až šovinistickým postojom k vlastnej národnej existencii. Preto oslabovanie slovenského vlastenectva a národného cítenia v skutočnosti napomáha šíreniu iredenty a expanzionizmu v susedných krajinách a oslabovaniu schopnosti rezistencie Slovákov, v konečnom dôsledku i k oslabovaniu občianskej spoločnosti. To by si všetci tí bojovníci proti všetkému slovenskému mali uvedomiť.