Západ sa riadi naratívom, Rusko stratégiou, hovorí komodor Kráľovského námorníctva vo výslužbe Steve Jermy. (Marker.sk)
V pondelok 25. augusta počas návštevy Kyjeva britský premiér Andy Burnham oznámil, že Spojené kráľovstvo poskytne Ukrajine utajené technické výkresy na výrobu svojej riadenej strely SCALP (variant strely Storm Shadow), a to výslovne na účely úderov na veľkú vzdialenosť hlboko do ruského územia. „Rusko by nemalo mať žiadne pochybnosti o našom odhodlaní. Nevzdáme sa, kým nedosiahneme spravodlivý a trvalý mier,“ uviedol Burnham v zverejnenom vyhlásení. V reakcii na to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová povedala, že Spojené kráľovstvo „si zahráva s ohňom“, a vydala nasledujúce vyhlásenie: „Akékoľvek britské vojenské zariadenia a výzbroj, nachádzajúce sa tak na území Ukrajiny, ako aj za jej hranicami, sa môžu stať legitímnymi cieľmi v reakcii na ukrajinské údery na ruské územie s použitím britských zbraní. Tí, ktorí sa podieľajú na vojnových zločinoch vrátane akcií zameraných na naše civilné obyvateľstvo, budú potrestaní úmerne k svojim činom.“
Z ruského pohľadu nie je Zacharovovej zmienka o „vojnových zločinoch“ prehnaná. V posledných mesiacoch Ukrajina zintenzívnila útoky na nechránenú civilnú infraštruktúru – najmä v kontexte „40-dňovej vplyvovej operácie“, ktorú koncom júna ohlásil prezident Zelenskyj. Podľa „ukrajinských úradníkov oboznámených s plánovaním“ bola operácia zameraná hlavne na to, „aby Rusi priamo pocítili dôsledky vojny s cieľom ovplyvniť [ruské] voľby v septembri“. V súlade s tým boli tieto a ďalšie nedávne útoky v Rusku – či už oprávnene, alebo neoprávnene – široko interpretované ako teroristické útoky na civilistov s použitím zbraní dodaných Západom, a teda ako úmyselné vojnové zločiny, na ktorých sa Západ priamo podieľa.
Zdá sa, že táto udalosť vyvolala zlom v postoji Ruska k vojne – a to tak medzi verejnosťou, ako aj v politických kruhoch –, pričom prezident Putin nedávno vyhlásil, že 40-dňová ukrajinská kampaň „otvorila Pandorinu skrinku“. Ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru – najmä v Kyjeve, Odese a ich okolí – sa dramaticky zintenzívnili a hrozí, že zničia už aj tak kolísajúce hospodárstvo. A s eskaláciou napätia s Európou už možnosť priamych ruských útokov na ciele európskeho vojenského a obranného priemyslu – najmä na tie, ktoré sú spojené s dodávkami zbraní na Ukrajinu – nevyzerá byť nepravdepodobná.
Postoje na európskej strane sa tiež vyhrocujú, najmä medzi takzvanými krajinami „E3“ – Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom –, ktorých militantná rétorika sa zintenzívnila. Francúzsky prezident Macron nedávno varoval, že „je jasné, že krajiny NATO sa stanú terčom“ Ruska, a vyhlásil, že Európania sú pripravení brániť slobody kontinentu „ak bude treba, aj za cenu krvi“. A nemecká vláda oznámila nové plány na arzenál rakiet s dlhým doletom v hodnote 12 miliárd eur s výslovným cieľom „odradiť“ Rusko. Po prvý raz od najnapätejších okamihov studenej vojny sa zdá, že priamy konflikt medzi NATO a Ruskom je celkom reálny.
Ale ako by taká vojna vlastne vyzerala? Bola by Európa schopná brániť sa proti ruskému raketovému útoku? Zapojili by sa do toho Američania? Aké by boli dlhodobé ekonomické dôsledky? Aby som sa pokúsil získať lepší prehľad o tom, čo by takáto katastrofálna vojna znamenala pre Európu – a ako by sa jej dalo zabrániť – rozprával som sa so Steveom Jermym, komodorom Kráľovského námorníctva vo výslužbe, ktorý sa špecializuje na protivzdušnú obranu a pôsobil na najvyšších úrovniach britskej vlády v oblasti tvorby politiky. Od odchodu do dôchodku intenzívne pracoval v sektore pobrežnej energetiky – stal sa tak akýmsi expertom na otázky energetiky a jej prepojenia s vojnou a geopolitikou – a napísal knihu o vojenskej stratégii. Nedávno publikoval dva články, ktoré sa priamo týkajú otázky potenciálnej vojny medzi NATO a Ruskom: The Coming War with Russia (Nadchádzajúca vojna s Ruskom) – v ktorom podrobne opisuje nielen pravdepodobné bezprostredné dopady takejto vojny na Európu, ale aj jej dlhodobé sociálne a ekonomické následky – a The Spirit of Westphalia (Duch Vestfálska), v ktorom rozoberá zmenu smerovania, ktorá je naliehavo potrebná, ak sa má Európa vyhnúť tomuto potenciálne katastrofickému scenáru.