Koncom augusta (31. 8. 2026) a v prvé dni septembra (1 .- 2. 9. 2026) sa z geopoliticko-mocenského pohľadu nepodstatné hlavné mesto Kirgizska – Biškek – de facto stal centrom svetovej diplomacie. (noveslovo.eu)
Konal sa tam summit Šanghajskej organizácie spolupráce[1], ktorej v tomto roku predsedá práve Kirgizsko.[2]
Pripomeňme si, že Kirgizsko oslavuje 35. výročie svojej nezávislosti, ale aj to, že v tomto meste (vtedy Piškek) prežils v rámci INTERHELPA (ktoré má stále v krajine cveng, ale o kultivovanie historického odkazu sa ani „sociálnodemokratická“ slovenská vláda nestará), časť svojho detstva Alexander Dubček.
Od bezpečnosti hraníc po globálnu agendu
Šanghajskú organizáciu spolupráce (ŠOS) v súčasnosti tvorí desať členských krajín: Bielorusko, India, Irán, Kazachstan, Čína, Kirgizsko, Pakistan, Ruská federácia, Tadžikistan a Uzbekistan.
Predhistóriou ŠOS je Šanghajská päťka (Š5)z roku 1996, ktorú tvorili Kazachstan, Čína, Kirgizsko, Ruská federácia a Tadžikistan. Jej cieľom (vtedy) bolo posilniť vzájomnú vojenskú dôveru a demilitarizovať hranice v regióne Strednej Ázie.
V roku 2001 k Š5 pristúpil Uzbekistan, došlo k transformácii na ŠOS a obsahový program organizácie sa výrazne rozšíril vrátane boja proti terorizmu, náboženskému extrémizmu a separatizmu.
V ostatných rokoch sa päťka, resp. šestka rozšírila o ďalšie štyri krajiny, takže program a zameranie ŠOS sa prestal obmedzovať len na bezpečnostné otázky s preferenciou na narastajúci akcent ekonomickej dimenzie vzťahov.
Organizácia má desať horeuvedených členov, dva pozorovateľské štáty (Afganistan a Mongolsko) a pätnásť partnerov pre dialóg (Arménsko, Azerbajdžan, Bahrajn, Egypt, Kambodža, Katar, Kuvajt, Laos, Maldivy, Mjanmarsko, Nepál, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Srí Lanka a Turecko)[3].