Vízia, o ktorej hovorili v roku 1990 Gorbačov či Havel, a ktorá mala doviesť Európu k spoločnému bezpečnostnému systému s Ruskom, ostala nevyskúšanou. (Marker.sk)
Na tému, ako sme sa dostali do terajšej katastrofy zástupnej vojny medzi Západom a Ruskom na Ukrajine, som napísal už veľa článkov. Dlhšie som sa chystal napísať o jednom jave, ktorý je trochu sprievodným javom, aj tak trochu jednou z príčin katastrofy. Je to nenápadne konkurenčný vzťah medzi Organizáciou bezpečnosti a spolupráce v Európe (OBSE) a NATO. Konkurenčný preto, lebo niektoré princípy oboch organizácií sú v istej miere vo vzájomnom rozpore. Nenápadný preto, lebo si to skoro nikto nevšíma.
O histórii NATO sa píše veľa, NATO pozná každý. O OBSE by si mnoho ľudí ani nevedelo spomenúť, čo je tá organizácia zač. Vráťme sa k jej koreňom.
Od KBSE cez helsinský proces k OBSE
OBSE sa vyvinula z Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe KBSE. KBSE bola prvá európska iniciatíva, riešiaca otázky bezpečnosti, ktorá zahŕňala USA, Kanadu, aj štáty západnej Európy, aj Sovietsky zväz a jeho satelity. Záverečný akt bol podpísaný 1. augusta 1975 v Helsinkách. Paradoxne, KBSE bola iniciovaná Sovietskym zväzom, ktorý mal záujem o dohodu na nemennosti povojnových hraníc v Európe. Západné štáty súhlasili za podmienky, že bude dohoda aj o dodržiavaní ľudských práv. Napokon, treťou oblasťou dohody bola aj hospodárska spolupráca.
Mal som osemnásť rokov, ale spomínam si, že to bola vtedy zaujímavá téma, o ktorej sme diskutovali aj v našom kolektíve tínedžerov. Spätne treba oceniť, že KBSE prispela k znižovaniu napätia počas studenej vojny a dávala aj určitú nádej disidentským hnutiam vo východnej Európe, ktoré sa mohli Záverečným aktom zaštiťovať proti represii zo strany komunistického štátu.
Rok 1989: Helsinský proces, vpred!
Proces prípravy KBSE a potom napĺňania jej zámerov dostal názov helsinský proces. Keď spätne čítame vyjadrenia významných politikov tesne po skončení studenej vojny koncom roku 1989, vidíme, ako sa hlásili k tomu, že teraz ešte len prichádza čas na uplatnenie helsinského procesu. Helsinský proces mal byť rámcom, v ktorom sa inštitucionalizujú novovznikajúce priateľské a kooperatívne vzťahy medzi krajinami bývalého sovietskeho bloku a krajinami západnej Európy a USA. Rámcom pre vznik celoeurópskeho bezpečnostného systému pre všetkých.
Vieme, že NATO tým rámcom byť nemohlo. Gorbačovov Sovietsky zväz si želal, aby sa NATO nerozširovalo na východ. Ako som nedávno písal, neželal si ani zánik NATO, pretože americkú vojenskú prítomnosť v Európe považoval za užitočný nástroj pre pacifikáciu Nemecka v prípade potreby, lebo zjednotenie Nemecka budilo isté obavy na východe i západe Európy.
A tak pri hľadaní bezpečnostnej štruktúry pre celú Európu sa po prekonaní jej ideologického rozdelenia ako východisko logicky ponúkal helsinský proces. V období pádu železnej opony vzýval helsinský proces kdekto. Menujme aspoň troch politikov, ktorí tu prelomovú dobu symbolizujú. Jedného Rusa, jedného Stredoeurópana a jedného Američana.