Prípad jedinej legálne fungujúcej protiputinovskej strany v Rusku je aj varovaním pre Európu. (Marker.sk)
Ruský najvyšší súd v pondelok zamietol odvolanie opozičnej strany Jabloko proti zrušeniu registrácie jej federálnej kandidátnej listiny pre septembrové voľby do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu.
Ústredná volebná komisia pôvodne účasť strany Jabloko schválila. Následne však prokremeľská ultranacionalistická strana Vlasť (po rusky Rodina) podala na Najvyšší súd podnet, v ktorom Jabloko obvinila z porušenia ruských volebných zákonov.
Žaloba tvrdila, že Jabloko dostávalo finančné prostriedky zo Spojených štátov amerických a Nemecka a podporovalo „medzinárodné LGBT hnutie“. Vlasť sa tiež v žalobe opierala o údajné porušovanie autorských práv po tom, čo vysokopostavený člen strany v rozhovore citoval text piesne zo sovietskej éry.
Súd väčšine argumentov žalobcu vo svojom verdikte vynesenom 10. augusta vyhovel a v pondelok ho v odvolacom konaní potvrdil. Ide o prvý prípad, keď v Rusku vylúčili z volebného procesu stranu, ktorej účasť bola predtým vo voľbách schválená.
Liberálne, sociálno-demokratické a protivojnové
Strana Jabloko je dlhodobo jedinou zákonne registrovanou stranou v Rusku, ktorá sa profiluje ako vyhranená opozičná sila voči prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Od začiatku sa stavia proti invázii Ukrajiny, vyzýva na okamžité prímerie a volebnú kampaň vedie s protivojnovým sloganom „Za mier a za slobodu“.
Strana ešte pred vojnou vyzývala na uznanie Ukrajiny v jej hraniciach z roku 2013 ako aj zastavenie podpory separatistom, pričom anexiu Krymu označuje za nelegálnu. Predseda strany Jabloko Nikolaj Rybakov zároveň ostro kritizoval tie hlasy v Rusku, ktoré vyzývali na použitie jadrových zbraní proti Ukrajine. „Naším cieľom je zabrániť jadrovej vojne,“ povedal Rybakov.
V iných častiach programu možno Jabloko charakterizovať ako sociálno-demokratickú stranu západoeurópskeho typu. Odsudzuje boľševizmus, nacionalizmus, militarizmus a tiež náboženský fundamentalizmus. Európske modely liberalizmu uprednostňuje pred americkými, pričom vyzdvihuje úlohu štátu v hospodárskom živote, sociálnu pomoc a obmedzenie oligarchie. Pri ľudskoprávnych otázkach odsudzuje zákon o zahraničných agentoch a profiluje sa ako obhajca práv homosexuálov a prívrženec LGBT aktivizmu.