Predseda SaS Gröhling sa asi snaží udržať v strane zvyšky antiimigračnej sulíkovskej politiky, ale urobil chybu a ide proti historickej skúsenosti. (Marker.sk)
V súvislosti s migračnou krízou v španielsko-africkej enkláve Ceuta sa objavili návrhy strany SaS. Predseda Gröhling sa zrejme snaží udržať v strane nejaké zvyšky antiimigračnej politiky svojho predchodcu Sulíka. Problém je v tom, že zároveň sa to snaží previazať s vyššou mierou „európanstva“. Nuž a tu nastáva otázka, či tieto dve veci nejdú proti sebe.
„Európa musí použiť všetky dostupné nástroje a ochrániť svoje vonkajšie hranice. Nie dvadsaťsedem rôznymi spôsobmi, ale spoločne, ako jedna Únia,“ hovorí Branislav Gröhling.
Presne podľa starého princípu, podľa ktorého žiadna kríza nesmie ostať nevyužitá pre zvýšenie miery integrácie EÚ. Je tu kríza? Treba viac Európy!
Lenže tento princíp má svoje trhliny. Spoločnému postupu na úrovni EÚ sa automaticky pripisuje vyššia miera efektívnosti ako samostatnému postupu jednotlivých členských krajín. Lenže to nie je vždy pravda.
Teoreticky by to tak mohlo byť, ale len ak by boli splnené isté predpoklady. Ale splnené nie sú.
Problémom je globalistická liberálna ideológia
Ak by mal za ochranu vonkajšej hranice EÚ byť zodpovedný výlučne nejaký ústredný orgán EÚ, mohol by byť úspešný len za predpokladu, že bude svoje poslanie vykonávať odhodlane.
Keď sledujete materiály orgánov EÚ, viac pozornosti sa venuje boju proti xenofóbii než boju proti nelegálnej migrácii.
Keď čítate liberálnu tlač, presviedča vás, že my tú migráciu potrebujeme z ekonomických dôvodov, lebo máme nepriaznivú demografickú situáciu.
Kto si myslí, že kresťanstvo plnilo historicky jedinečnú rolu pri formovaní Európy a že všetky náboženstvá ako základy kultúry si nie sú rovnocenné, sa stane objektom kritiky zo strany progresívcov.