Aj v roku 2026 sa objavila správa Európskej komisie (EK) o stave právneho štátu v EÚ. A podobne ako v minulosti, aj teraz vznikli podozrenia z dvojakého metra. Podľa očakávania, v správe z roku 2026 cítiť prísnosť voči krajinám, ktoré nemajú ideálne vzťahy s bruselskou byrokraciou, naopak, „poslušné vlády“ dostali oveľa lepšie vysvedčenie, pri ktorom sa zavreli oči nad ich najväčšími problémami v oblasti právneho štátu. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Srbsko verzus Ukrajina
Zlý Orbán, dobrý Magyar?
Tradičné výhrady proti Slovensku
Novinári a médiá
Ako obnoviť právny štát?
Srbsko verzus Ukrajina
Ako bolo uvedené, to, čo na správe o právnom štáte od EK prekáža asi najviac, je účelová selektívnosť. Tú možno najlepšie demonštrovať na tom, ako Brusel pristupuje k jednotlivým štátom. EK pritom neposudzuje stav právneho štátu len u členov EÚ, ale aj v niektorých kandidátskych krajinách. Zaujímavé je však to, že si posudzované štáty vyberá veľmi zvláštnym spôsobom. V roku 2026 EK analyzovala Albánsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko a Srbsko. Súčasne sa ale rozhodla nehodnotiť úroveň právneho štátu na Ukrajine. Je pravda, že EK Ukrajinu nehodnotila ani v minulých správach o právnom štáte, avšak vtedy sa to dalo ako-tak vysvetliť tým, že Ukrajina má k členstvu v EÚ oveľa ďalej než hodnotení kandidáti. V posledných mesiacoch však prišlo k zmene rétoriky a niektorí politici začali hovoriť o vstupe Ukrajiny do EÚ dokonca už v roku 2027. Rokovania s Kyjevom, oficiálne otvorené v roku 2024, sa pritom reálne spustili po zmene vlády v Maďarsku v roku 2026, keď sa otvorili už i prvé kapitoly. Dokonca aj tie, ktoré sú z hľadiska právneho štátu kľúčové, napr. „Sloboda, spravodlivosť a bezpečnosť“ alebo „ Súdnictvo a základné práva“. Samozrejme, že Ukrajina je v zložitejšej situácii než iní kandidáti na vstup, pretože sa nachádza vo vojnovom konflikte, ale pokiaľ má čoskoro vstúpiť do EÚ, je potrebné o jej nedostatkoch v oblasti právneho štátu otvorene hovoriť.
Netreba zabúdať, že EK vie byť veľmi kritická aj voči štátom, ktoré dodnes pociťujú následky zamrznutého konfliktu na svojom území, napr. Srbsko. Práve voči nemu je spomedzi kandidátskych štátov správa EK najdlhšia a zrejme i najkritickejšia. Viacero výhrad sa objavuje v oblasti boja proti korupcii. EK uvádza problém pri výsledkoch vyšetrovaní korupcie na vysokej úrovni, zdôrazňuje problémy v oblasti majetkových priznaní, problematiky rozporu záujmov a pod. Tradične kritické je ale aj hodnotenie oblasti médií, kde EK uvádza: „Bezpečnosť novinárov sa ďalej zhoršovala, pričom sa zvýšili fyzické útoky a hrozby.“ Brusel tiež vyjadruje obavy „pokiaľ ide o redakčnú autonómiu a pluralitu verejnoprávnych vysielateľov“. Nuž a medzi výčitky patrí aj to, že „novinári sa často stretávajú s odmietnutím zo strany verejných orgánov zverejňovať informácie…“ Kritika sa takisto objavuje pri občianskej spoločnosti, pretože: „Organizácie občianskej spoločnosti sú vystavené rastúcemu tlaku a útokom.“ V oblasti justičného systému v Srbsku sa zasa upozorňuje na situáciu v oblasti prokuratúry. Vzhľadom na celkový obsah správy sa ale nemožno ubrániť podozreniu, že problémy s právnym štátom v Srbsku narastajú preto, lebo Belehrad sa nepodriaďuje politike Bruselu, najmä pri vzťahoch s Ruskom.