V Karlových Varoch Cenu prezidenta Medzinárodného filmového festivalu získala Magda Vášáryová ako prejav úcty k jej celoživotnej hereckej práci a mimoriadnemu prínosu k československej kinematografii. Pani Vášáryová v rafinovanej červenej róbe vystúpila na javisko a predniesla ďakovnú reč, že na ňu českí diváci nezabudli. A tiež nezabudla pripomenúť, ako jej komunisti ubližovali, lebo jej nedali možnosť vedecky pracovať, a tak si doktorát zo sociológie musela urobiť až teraz na Karlovej univerzite. „Ale nemusíte mi hovoriť pani doktorka,“ dodala. Publikum aplaudovalo postojačky. (noveslovo.eu)
Magda Vášáryová je významná slovenská herečka, diplomatka a politička. Štátny titul zaslúžilá umelkyňa jej bol udelený v roku 1988 ako ocenenie za jej bohatú a úspešnú hereckú kariéru v divadle i vo filme, kde stvárnila desiatky nezabudnuteľných postáv, hovorí AI.
Návrhy na udelenie titulu zaslúžilý umelec, zaslúžilá umelkyňa za minulého režimu schvaľoval ústredný výbor komunistickej strany. Keď som robila spomienkovú knihu s profesorom Petrom Colotkom, členom ÚV KSČ a dvadsať rokov predsedom vlády Slovenskej republiky v rámci federácie ČSSR, zaujímalo ma, aký mal vzťah s umelcami. „Vynikajúci,“ odpovedal spontánne. Mal odložené mnohé listy a blahoželania od nich, dostával ich k svojim jubileám. Bola som svedkom, koľko ľudí mu prišlo blahoželať k jeho 90. narodeninám – a boli to ľudia dokonca aj z disentu. Prečo teraz, takmer po štyroch desaťročiach, majú ľudia potrebu kopnúť si do toho bývalého režimu, v ktorom bez problémov prijímali pocty (zaslúžené) a len mizivá časť obyvateľstva sa verejne proti režimu stavala? No, práve preto! Když tam budou – utíkejme, když tam nebudou, hŕ na ne!
V roku 1968 bolo veľmi, veľmi málo ľudí, ktorí by neboli protestovali proti okupácii piatich armád Varšavskej zmluvy. A predsa sa našli aj biele vrany – napríklad súdruh Pavel, otec Petra Pavla. A on, už dospelý človek, (za minulého režimu) napísal. „Velký vliv na mé pozdější názory mělo léto roku 1968. Tehdy byli u nás na návštěvě přátelé ze Sovětského svazu. Právě na kontrastu mezi nimi na jedné straně a protisovětskými náladami na druhé mi otec srozumitelně k věku vysvětlil podstatu situace.“ Hovorí, že vysvetlenie otca „bylo účinnější než cokoli jiného a také trvalejší. A posměch ve škole ze strany spolužáků pro mou oblibu našich přátel mě v názoru tenkrát pouze utvrdil.“
Dobre, je to už všetko história, každý sa môže meniť, nejaký obranca Petra Pavla sa opýtal: „Povedzte jedinú vec, ktorú by po zmene režimu bolo možné Petrovi Pavlovi vyčítať! No, podľa toho, z ktorej strany sa na jeho účinkovanie človek pozrie. Presne rovnako, ako by sa z ktorej strany na jeho výroky pozrela komunistická strana. Zmenilo sa ťažisko moci, zmenil sa aj on. Tempora mutantur et nos mutamur in ilis. Ale o neho, ani o pani Vášáryovú nejde. Zaujímaví sú tí aplaudujúci – prečo sú v takom zomknutom šíku?