Tým, ktorým vďačíme za život a dlhujeme lásku. (noveslovo.eu)
Prišli
Všetci sú už tu
Sotva začuli to zvolanie
Mama umiera
Oni prišli
Všetci tu už sú
Dokonca i tí z juhu Apenín
Aj Giorgio, ten zlorečený syn
S náručím plným darov
Všetky deti potichu sa hrajú
Na dlážke i vôkol lôžka
Na ich hrách však už nezáleží
Snáď sú podarúnkom posledným
Mame
Zohrievame ju bozkami
Upravujeme jej vankúše
Čochvíľa umrie, mama
Svätá Mária milostiplná
Jej socha je tu tiež
Istotne k nej spínaš ruky
Nôtiac Zdravas
Ave Maria
Toľko lásky i spomienok
Všade navôkol teba, mama
Sĺz, úsmevov
Skrz teba, cez teba, mama
Všetci muži cítia to teplo
Na cestách pod spaľujúcim slnkom
Čochvíľa nám umrie, mama
Nuž nech napijú sa mladého, vychladeného vína
Dobrého i z vinice dobrej
Zatiaľ čo na laviciach miešajú sa
Klobúky a šatky, šály
Zvláštne, nik necíti smútok
V blízkosti lôžka, s nehou
Dokonca je tu aj strýčko
Hrajúc na gitare s úctou, jemne
A ženy, tie si spomínajú
Na smutné piesne po večeroch
Umiera nám, naša mama
Celkom zľahka, oči zatvorené
Spievajú, ako keď kolíše sa dieťa
Po krásnom dni
Nech zaspávajúc usmieva sa
Ave Maria
Toľko lásky a spomienok
Vôkol teba, teba, mama
Toľko sĺz i úsmevov
Zviazaných s Tebou, mama
Ty nás nikdy, nikdy neopustíš.