Prvýkrát za desaťročia má regionálna mocnosť prostriedky a vôľu udrieť na Izrael. Irán tak koná po americkom bombardovaní, ktoré ho malo zničiť. (Marker.sk)
Irán a Izrael sa navzájom ostreľovali prvýkrát od začiatku prímeria, ktoré platí od 7. apríla. Porušenie prímeria je vážna vec, na ktorú už reagovali burzy, ale ešte dôležitejšie je niečo iné: prečo Irán útočil ako prvý a čo tým demonštroval.
Zo strany Iránu išlo o odvetu na pokračujúce izraelské bombardovanie libanonského Bejrútu, ktoré bolo zamerané proti militantnému hnutiu Hizballáh, spojencovi Iránu. Reakciou na Irán boli útoky Izraela na ciele v Iráne.
Teherán teda ukázal odhodlanie a schopnosť vstúpiť do vojny s Izraelom, ktorá poškodzuje záujmy jeho spojenca. Pre bezpečnosť Izraela je to nová skutočnosť.
Navyše, konflikt v pondelok ďalej eskaloval, keď doň vstúpil ďalší iránsky spojenec – jemenskí Húsíovia, ktorí sa prihlásili k raketovému útoku na Izrael a zároveň vyhlásili zákaz izraelskej lodnej dopravy v Červenom mori.
Keďže Húsíovia oznámili zákaz v čase, keď Irán súbežne blokuje dôležitý Hormuzský prieliv, ceny ropy a plynu začali rásť. Iracká ozbrojená skupina Katáib Hizballáh (podporovaná Iránom) zase varovala Američanov, aby sa do vojny nezapojili. Ak tak urobia, cieľom budú americké základe v Iraku.
Pozitívnym prekvapením je, že okrem eskalácie pokračuje aj diplomacia. Mierové rozhovory medzi Teheránom a Washingtonom, ktoré sprostredkoval Pakistan, napriek bojom pokračujú a rokuje sa ďalej.
Rozoberme si bližšie, čo presne sledujeme.
Irán zosilnel
Iránsky úder voči Izraelu predstavuje zásadný posun v geopolitickej dynamike na Blízkom východe. Ako si všimol vplyvný švédsko-iránsky publicista Trita Parsi, je to prvýkrát, čo Irán zaútočil na Izrael po tom, čo Izrael zaútočil na územie inej krajiny.
„Je to prvýkrát za desaťročia, čo regionálna mocnosť disponuje prostriedkami, kapacitou a ochotou použiť tvrdú silu proti izraelským vojenským manévrom alebo agresii voči tretej strane,“ všíma si Parsi.
Keď v minulosti Teherán udrel na Izrael raketami a dronmi v rokoch 2024 a 2025, vždy išlo o odvetu za útok na vlastné územie. V prvom prípade to bola reakcia na zničenie iránskeho konzulátu v Damasku (ktorý bol podľa medzinárodného práva jeho územím), v druhom prípade odpoveď na bombardovanie iránskeho jadrového programu.