Zajtra uplynie 190. rokov od výstupu štúrovcov na Devín. (noveslovo.eu)
V nedeľu 24. apríla 1836 bol v Prešporku krásny slnečný deň, ktorý akoby vyzýval ľudí, aby zahodili svoje bežné starosti a vybrali sa na výlet. Tento deň si zvolil aj Ľudovít Štúr a jeho druhovia, aby navštívili pamätné miesto svojich predkov, neďaleký hrad Devín, ktorý bol pre nich symbolom slávnej minulosti nášho národa i veľkomoravskej tradície. Spájali ho s pôsobením kresťanskej misie dvoch solúnskych bratov sv. Konštantína a Metoda i s víťaznou bitkou Svätopluka nad Nemcami.
Ľudovít Štúr sa ako mladý pedagóg snažil na evanjelickom lýceu v Bratislave podchytiť o niekoľko rokov mladších slovenských študentov a získať ich pre službu národu. Bežne sa stretávali v okolí Bratislavy – na Červenom kríži, na Kamzíku či v „Batzenhäusle“ na dnešnej Búdkovej ceste.
O pamätnom výlete v deň svätého Juraja na Devín máme niekoľko autentických svedectiev. S odstupom niekoľkých desaťročí stretnutie najpodrobnejšie priblížil jeho účastník Jozef Miloslav Hurban v rozsiahlej životopisnej stati Ľudovít Štúr. O výlete napísal už skôr jeho ďalší účastník Juraj Záborský, ktorý údaje o ňom spracoval v rukopisnom zborníku Slavnost Děvínska a daroval ho roku 1838 ruskému slavistovi Osipovi Maksimovičovi Boďanskému. Sám Ľudovít Štúr opísal túto udalosť v liste z 26. júna 1836 Michalovi Godrovi.
Výstup na Devín organizovali v prísnej tajnosti, aby ho nemohli zneužiť maďarskí študenti na rozdúchavanie nacionalistických vášní a obviňovať Slovákov z panslavizmu. Sedemnásti účastníci výletu sa po malých skupinkách, najviac po troch, zavčas rána vybrali rôznymi chodníčkami na Devín. Jozef Miloslav Hurban išiel s Jurajom Záborským, s ktorým sa stretol v Prešporku na Rybnom námestí a odtiaľ sa vydali na cestu.
„Okolo ôsmej hodiny boli sme, my ľahšie vojsko, už v záhrade hostinca pod Devínom a túžobne čakali ostatných; napokon prišiel i Ľudovít so svojím Čendekovičom a Jaroslavom Bórikom.
Pochod na Devín bol hromadný. Srdce v hrudi všetkým bilo nepokojne, túžba, vrelý cit lásky k neznámej, ale z hlbín duše ctenej minulosti slovenského národa zaplavili celú bytnosť oduševnenej tejto mládeže slovenskej. ,Posvátná místá jsou, kamkoli kráčiš,´ ozývalo sa vo všetkých dušiach slovo Kollárovo…“
Program, ktorý zostavil Ľudovít Štúr, bol priam konšpiratívny. Každý vedel len to, kto bude pred ním vystupovať. Študenti vystúpili na najvyššie miesto kedysi mohutného hradu, ktorý bol už 27 rokov po barbarskom čine Napoleonových vojakov v ruinách. Zložili si klobúky a na nápev piesne Nitra, milá Nitra si zaspievali nový text o slávnej minulosti, ale i smutnej prítomnosti hradu Devín. Text piesne napísal Ľudovít Štúr a účastníci ho dostali tesne pred začiatkom slávnosti.