Blahoželania Magyarovi majú trpkú príchuť. V kampani nebol sám. Uspeli v nej aj spravodajské služby a ich operácie proti Orbánovi. (Marker.sk)
Vo voľbách sme si už zvykli, že v nich vystupujú nielen strany, ale aj „tretie sily“. Médiá, aktivisti, protihybridné tímy, tretí sektor. V Maďarsku sa to však zvrhlo spôsobom, ktorý bol donedávna neprijateľný a nepredstaviteľný. Do politického boja vstúpili veľmi hrubo a neskrývane cudzie tajné služby. A spravodajské hry namierené proti vládnej strane.
Jednou z hlavných tém volieb boli zistenia z odpočúvania šéfa diplomacie a premiéra. Stali sa palivom kampane opozičných médií a aktivistov. Prepisy nahrávok boli dávkované počas celej kampane. Mali zlomiť krk vládnej strane Fidesz. Ruskou kartou, respektíve krikom o údajnom ruskom sprisahaní…
Nebudeme tvrdiť, že cudzie tajné služby rozhodli o výsledku volieb a páde vlády. Naopak, Magyar to prevalcoval tak presvedčivo a s takým náskokom, že by uspel aj bez toho.
Môžeme však tvrdiť, že európske tajné služby uspeli. Vyhrali. Presnejšie: vyhral kandidát, ktorého podporovali.
A to je nehoráznosť, nad ktorou môžeme len ťažko privrieť oči. Hlavne ak išlo o pád vlády, ktorá nezapadala do predpísanej bruselskej politiky.
Samozrejme, tajné služby zvyknú byť aktívne v politickom boji od nepamäti. Platí to o európskych tajných službách aj o ruských. Nebývalo však zvykom, aby cudzie tajné služby (a zjavne nie tie ruské), vtrhli do kampane tak priamo a hrubo. Priznaním, že boli odpočúvaní diplomati a premiér… Zistenia sa následne vynášali cez médiá, ktoré financovali západné vládne agentúry (USAID za Bidena).