Rozhovor s ruským expertom na medzinárodnú politiku o náladách v Rusku, ako vidia vojnu v Iráne a vzťahy s Ukrajinou a EÚ do budúcnosti. (Marker.sk)
Keď prezident Trump koncom februára učinil osudové rozhodnutie zasiahnuť v Iráne s plnou silou a odstrániť jeho vedenie, existovalo viacero pravdepodobných dôsledkov tohto rozhodnutia, ktoré prezident, zdá sa, nezohľadnil v plnej miere. Predovšetkým išlo o to, že Irán prakticky uzavrel Hormuzský prieliv, čím ochromil kľúčovú trasu medzinárodného obchodu a tým aj svetovú ekonomiku – o čom sa široko diskutovalo a čo sa očakávalo už vopred, ale Trumpa to, ako sám uviedol, zaskočilo. Čoskoro sa ukázalo, že americký prezident očakával v Iráne rýchle a rozhodujúce víťazstvo a nezohľadnil v plnej miere potenciálne následky, ak by sa mu to nepodarilo.
Prezident Trump a jeho poradcovia však zrejme nezohľadnili nielen následky neúspechu. Ide aj o určité dôsledky úspechu operácie, alebo dokonca jej uskutočnenia – najmä úspech počiatočného úderu zameraného na zlikvidovanie najvyšších iránskych vodcov počas rokovaní. Jedným z takýchto dôsledkov je negatívny vplyv, ktorý mal tento krok pravdepodobne na jednu z hlavných deklarovaných priorít Trumpovho prezidentstva: zlepšenie vzťahov s Ruskom a vyjednaný mier na Ukrajine. Nie je jasné, či si osobne uvedomuje – ako si to určite uvedomuje mnoho jeho poradcov – určité zlovestné podtóny v ruskej politickej sfére, ktoré sa vyvíjali a získavali na sile v priebehu posledných dvoch alebo troch rokov a ktoré jeho invázia do Iránu takmer určite zhoršila.
Dlhodobá kritika, ktorú vyjadruje mnoho z tých militantnejších ruských elít, je dobre známa: že prezident Putin vo vojne na Ukrajine postupuje pomaly a zbytočne vyjednáva s nedôveryhodnými Američanmi, keď by mal viesť vojnu agresívnejšie a doviesť ju k rozhodujúcemu záveru. Okrem toho však existuje aj iný, novší prúd myslenia, spojený s možnosťou jadrovej vojny: že západné mocnosti vrátane USA stratili strach z jadrového zničenia – kedysi silného odstrašujúceho prostriedku proti akémukoľvek vážnemu útoku na konkurenčnú jadrovú veľmoc. A že s cieľom obnoviť tento strach a tento odstrašujúci prostriedok by Rusko malo vážne zvážiť uskutočnenie preventívneho taktického jadrového úderu – pravdepodobne buď na Ukrajinu, alebo na krajinu NATO, ktorá Ukrajinu vyzbrojuje. Podľa všetkého sa tento do istej miery extrémny názor – ešte pred pár rokmi okrajový – postupne stal bežnejším vzhľadom na rastúcu nedôveru voči zámerom Západu.
Keďže som si do určitej miery uvedomoval tieto názorové prúdy medzi ruskou vojenskou a politickou elitou a chcel som sa dozvedieť viac o tom, aký vplyv mal útok USA na Irán na politické nálady v Rusku, porozprával som sa s Fjodorom Lukjanovom, šéfredaktorom a spoluzakladateľom vplyvného online časopisu o zahraničných veciach Russia In Global Affairs. Fjodor Lukjanov, široko uznávaný ako jeden z popredných ruských expertov na medzinárodné vzťahy, je zároveň výskumným riaditeľom Valdajského diskusného klubu – skupiny odborníkov z celého sveta, ktorá sa každoročne stretáva v Rusku, aby diskutovala o globálnych otázkach – a vyučuje predmet Medzinárodné vzťahy na Vysokej škole ekonomickej v Moskve (HSE). V decembri 2025 bol zaradený na sankčný zoznam EÚ – z dôvodov, ktoré sa každému, kto pozná jeho skutočnú prácu, javia ako podivné. Šéfredaktor Markera Jaro Daniška ponúkol podrobný popis tejto udalosti v tomto článku.
Okrem vplyvu iránskej krízy na Rusko a jej závažných globálnych dôsledkov som sa Fjodora Lukjanova opýtal aj na žalostné vzťahy medzi Ruskom a Európou – pričom Európa čelí blížiacej sa energetickej kríze, ktorú by Rusko mohlo pomôcť zmierniť – a na to, ako vidí budúcnosť vojny na Ukrajine a jej pravdepodobné následky. Nakoniec som sa ho opýtal na rozhodnutie lídrov EÚ uvaliť na neho sankcie: čo si myslí, že za tým bolo, a do akej miery to ovplyvnilo jeho osobný život.