V rubrike 7 dní v kocke komentujeme štyri hlavné témy týždňa. (Marker.sk)
1. Na prahu veľkej krízy
S vojnou proti Iránu sa to zvrhlo do čierneho scenára. Západu, špeciálne Európe hrozí, že sa bude topiť v hospodárskej a cenovej kríze. Po iránskej blokáde Hormuzu sa prekročili ďalšie červené čiary. Izrael zaútočil na iránske plynové ložiská. Irán v odvete udrel na najväčšie exportné plynové zariadenia v Katare. Ceny ropy vyskočili na ďalšie rekordy. Spolu s nimi prudko rastú ceny plynu.
Trump medzitým ukázal úplné zúfalstvo. Požiadal o pomoc Rusko (telefonoval s Putinom a žiadal ho, aby dohovoril Iránu). Potom sa obrátil na Čínu, aby pritlačila na otvorenie Hormuzu. Nakoniec žiadal o pomoc s vojenskou ochranou Hormuzu krajiny NATO.
Na pozadí údajne prebiehali americké pokusy ponúknuť cez sprostredkovateľov Iránu prímerie. Irán odpovedal raketovými údermi. Odkázal, že o konci vojny nerozhodnú Američania s Izraelom (ktorí ju začali), ale Irán. Jeho zámerom je vyčerpávať americkú a izraelskú raketovú muníciu. A zvýšiť cenu vojny na maximum – aby sa už neopakovala.
Trumpova „diplomacia“ stroskotala. Bola to paródia na skutočnú diplomaciu. Rusko s Čínou a Iránom predsa začiatkom roka, vo februári, spustili spoločné vojenské cvičenia zamerané na blokádu Perzského zálivu. Dnes vidíme, že to mysleli vážne. Rusku energetická kríza vyhovuje. Čína sa stihla pripraviť, na americké prosby nereaguje. A Irán rozohral v rámci odvety vabank.
Trumpov plán B – vrhnúť do Zálivu sily NATO – takisto narazil. Európske krajiny nemajú motív vstupovať do vojny, o ktorej neboli informované. A ktorá Američanom rýchlo prerástla cez hlavu.
Vojna prebieha podľa núdzového plánu, na ktorý sa pripravili Irán, Rusko a Čína. Kríza bude dusiť západné ekonomiky a západné peňaženky. Nie východné.
Svoje vojenské ciele sčasti napĺňa aj Izrael – štát, ktorý útoky na Irán naplánoval a zatiahol do nich Spojené štáty. Izrael oslabuje Irán a jeho ozbrojené sily. Súbežne s tým spustil pozemnú inváziu v Libanone, ktorá má zdecimovať sily Hizballáhu. Na druhej strane, v Spojených štátoch a v Európe rastie nervozita.
A bezradnosť.
Ukázalo sa to aj pri najnovšej vlne útokov, ktoré boli namierené na plynové ložiská. Útok na iránske plynové zariadenia naplánoval a vykonal Izrael. Podľa portálu Axios boli o plánoch Izraela informované aj Spojené štáty. Útok na iránske plynové kapacity mal vraj dotlačiť Irán, aby otvoril Hormuzský prieliv.
Irán však odpovedal rovnako tvrdo. V odvete zaútočil na katarské plynové zariadenia – najväčšie exportné kapacity LNG plynu na svete. A pridal útoky aj na energetiku Spojených arabských emirátov a ďalších exportérov z Perzského zálivu.
Trump po tejto prestrelke vyhlásil, že o izraelských útokoch na iránsku energetiku nevedel. A sľúbil, že pritlačí na Izrael, aby sa to neopakovalo.
Útoky na iránske aj katarské ložiská boli obmedzené. Boli to vzájomné odkazy, varovania. Výmena názorov. No skončilo sa to demonštráciou sily Iránu.
A predovšetkým: hneď vo štvrtok to viedlo k ďalšiemu rastu cien ropy aj plynu. Iránska ruka (podporovaná spojencami z Ruska a Číny) zovrela hrdlo Západu.