Zdá sa, že Maďari sa už rozhodli. (Marker.sk)
15. marec 1848 odkazuje na najdôležitejší maďarský štátny sviatok. Tento dátum by nás mohol s Maďarmi spájať, keďže uhorský snem vtedy zasadal v Prešporku (Bratislave) a za marcové zákony hlasoval s Kossuthom (onedlho uhorským premiérom) aj Štúr, ale nie je to tak. V Budapešti sa vtedy sformoval maďarský národný program s 12 bodmi proti neslobode a cenzúre, vývoj sa postupne radikalizoval, viedol k silnej maďarizácii, po vojne k rozpadu Uhorska a celej monarchie.
15. marec 2026 s historickým dátumom nemá politicky veľa spoločné, hoci sa celú nedeľu veľa spomína a používajú slogany roku 1848, ale pre vývoj súčasného Maďarska môže demonštrovať iný zlom v novodobých dejinách.
Navštívil som v Budapešti dva obrovské politické mítingy, najskôr ten Orbánov (začiatok pochodu z druhej strany Dunaja okolo 11. hodiny pred poludním), s prejavmi po 13. hodine na Kossuthovom námestí pred parlamentom, aj podstatne väčší pochod Pétera Magyara po Andrássyho bulvári smerom k väčšiemu Námestiu hrdinov. Tam pochod začal po 14 hodine, asi 90-minútový prejav budúceho premiéra začal okolo 16.30.
V Budapešti boli stovky tisíc ľudí, Magyara prišla podporiť viditeľne väčšia časť, pomer by som odhadol asi 2:1 v jeho prospech.
Keby Budapešť 2026 videl Kossuth, ak by sa iba pozeral a nepočúval by, bol by asi spokojný, takmer všetci nosili na oblečení trikolóru, tisíce ľudí nieslo maďarské vlajky (na Magyarovom pochode som videl aj asi tucet vlajok EÚ, žiadnu dúhovú, ale niekoľko dúhových tričiek áno). Maďari oslavujú minulosť aj typickými bočkayovskými sakami a košeľami. Na obidvoch mítingoch vystúpia recitátori, verše Sándora Petőfiho stále znejú ako salvy a výzvy do boja, desiatky tisíc ľudí slová (pôvodom slovenského básnika) spoločne recitujú až skandujú. Ľudia stoja plece pri pleci, človek pocíti ducha toho, čo malo kedysi zásadný vplyv na Štúrovu generáciu, prečo je poézia Sama Chalupku či Janka Kráľa a ich generácie taká iná oproti zvyšku našich veľkých básnikov. Mor ho! v maďarčine by nepochybne malo úspech.
Maďarský kozmonaut
„Toto je najkrajšie námestie v našej krajine a teraz je vďaka vám ešte krajšie,“ hovorí na začiatku Orbánovej demonštrácie moderátor. Vymenuje viacero miest, privíta Maďarov aj zo Slovenska (prvýkrát padne slovo Felvidék), prišli aj nejakí Poliaci, tých privíta po poľsky.
Prítomných sú desiatky tisíc ľudí, možno do 180- až 200-tisíc ľudí. Organizácia je výborná, ozvučenie dokonalé. Viditeľne veľa žien, Fidesz dnes volia ženy viac ako muži, všetky vekové kategórie, ale predsa len oproti druhému mítingu dominujú starší ľudia. Vidieť aj veľmi starých ľudí, ktorých za ruku držia ich 60-ročné dcéry, synovia. Vidím aj Rómov, aj tí dnes volia Fidesz, z vidieka prišli autobusy, niektorí ľudia, ktorí okolo mňa prejdú, sa správajú akoby boli v Budapešti prvý raz. Zhromaždeniu však dáva charakter väčšina, pri ktorej cítite, že slávia štátny sviatok a nechcú koniec Orbána.
Foto: Orbán / FB
Nechcú, ale boja sa toho. „Vyhrá?“ pýtam sa dvoch starších mužov. „Musí vyhrať.“ Krátko pred začiatkom pomedzi ľudí prejde pár jednotlivcov s posterom Tisza, nedeje sa nič výnimočné, žiadne pokriky či fyzický kontakt nevnímam. V meste sa vôbec veľmi málo poškodzujú plagáty, akoby to už ani nebolo potrebné. Tisza – v porovnaní s Fideszom – nemá v centre Budapešti a popri diaľnici M1 takmer žiadne plagáty. Akoby ich ani nebolo treba. Kampaň ale drahú majú, asi aj lepšiu ako Orbán, v kinách ide film o Magyarovi.