Populárna kultúra už Štúra vykreslila aj ako homosexuála či mizogýna. Jeho skutočný život pritom má súčasníkom čo povedať. (Marker.sk)
Predstava o Štúrovi sa v hlave bežného Slováka formuje na základe útržkov, čo započul na hodinách slovenskej literatúry v 5. ročníku základnej školy. K nim sa neskôr pridajú kusé, „škandalózne“ správy z médií a filmy či seriály, ktoré sa venovali fabulácii.
Štúr tak v predstavách populácie končí ako ten pán s hipsterskou bradou, čo vymyslel slovenčinu. A ktorý sa v každej dobe dá použiť aj na potvrdzovanie tej-ktorej prevládajúcej ideológie.
Ako v roku 2015, pred referendom o rodine, kedy sa vyrojili články polemizujúce o Štúrovej sexuálnej orientácii. Bolo to zároveň 200. výročie Štúrovho narodenia.
Štúr homosexuál
Napríklad v týždenníku Plus 7 dní vyšiel text pod názvomMetrosexuál, ale nie gay: Čo mal krásavec Štúr proti ženám?. Autor v ňom rozoberal Štúrove vzťahy so ženami. A zároveň naznačoval, že štýl života nášho dejateľa mohol viesť k diskusii o jeho sexuálnej orientácii. Rovnakým smerom sa uberala aj esej, ktorá vyšla v Pravde pod názvom Všetci Štúrovi muži. A ženy.
Korene úvah o Štúrovej možnej homosexualite však siahajú ešte hlbšie. V roku 2001 sa v Novom Čase objavil rozhovor s aktivistom zo združenia Inakosť, kde bola táto hypotéza predostretá a zaznela ako kategorické tvrdenie: „A čo poviete na to, že aj Ľudovít Štúr bol homosexuál“.
Priam sa k tomu núka istá replika, ktorá odoznela v 5-dielnom televíznom filme Štúrovci (1991). Ide mimochodom aj o historicky najpresnejšiu reprezentáciu Štúrovho verejného pôsobenia, revolučných udalostí a aj súkromného života.
Práve v 3. dieli má Štúr konflikt s Jankom Kalinčiakom, kde mu Štúr vytýka jeho nedostatočné národovectvo a aj to, že myslí viac na získanie nejakého úradu a na ženbu. Preto ho odmieta ako redaktora Slovenských národných novín. Televízny Janko Kalinčiak v osobe mladého a pohľadného Adyho Hajdu mu v hádke roztrpčene vyčíta: „Ako mi to môžeš urobiť? Veď sme v jednom kvartieľi bývali, vlastnými telami sme sa zohrievali.“
Táto replika je dokonalý horľavý materiál pre predstavivosť ľudí našej presexualizovanej doby. Telami sa zohrievali, je to jasné, ako inak. V súčasnosti totiž vie len pár historikov, že študenti v 19. storočí skutočne spávali po dvoch v posteliach. Nájom, a aj tá posteľ, či drevo na vykurovanie totiž boli drahé. Historici vedia aj to, že homosexualita bola v tej dobe trestná. Keby Štúr homosexuálom skutočne bol, vtedajšia vrchnosť by si to len tak nenechala ujsť, keďže jeho pôsobenie bolo pre ňu problematické.