Konflikt medzi Ruskom a Západom sa presúva na kontrolu logistických trás, energetických tokov a finančných mechanizmov globálneho obchodu. (noveslovo.eu)
Spoločným znakom škrtičov je,
že svoju korisť nezabíjajú jedom,
ale silným zovretím,
ktorým zastavia krvný obeh obete.
Stretnutie prezidenta D. Trumpa s lídrami Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu, ktoré sa konalo 6. novembra 2025, jednoznačne deklarovalo hospodársku súčinnosť. Podľa niektorých správ USA prisľúbili Uzbekistanu investície vo výške 35 miliárd dolárov počas troch rokov (potenciálne 100 miliárd dolárov počas desaťročia). Kazachstan podpísal bilaterálne dohody v hodnote 17 miliárd dolárov a súhlasil so spoluprácou s USA v oblasti kritických nerastov. Uvedená angažovanosť v Strednej Ázii bola v USA prezentovaná ako spôsob „čeliť Číne a Rusku“ alebo vyhrať „preteky o zdroje“. Štyri z uvedených štátov majú formálny vzťah s Tureckom, ktoré vedie „Organizáciu turkických štátov“. Kazachstan a Kirgizsko sú súčasne ruskými spojencami v rámci Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). Pre Rusko je znepokojivé, že Kazachstan koncom minulého roka oznámil plány na výrobu streliva podľa štandardu NATO, čo uľahčí vojenskú logistiku USA, Turecka a v konečnom dôsledku aj NATO v prípade krízy s Ruskom.
Cesta viceprezidenta J. D. Vancea do Arménska sa skončila tromi strategickými dohodami o partnerstve v jadrovej energii a dohodou o čipoch, ktorá viedla k projektu dátového centra s umelou inteligenciou a predajom sledovacích dronov. Jednali aj o implementácii „Trumpovej cesty pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP Corridor), ďalej o paralelnej výstavbe plynovodu z Kaspického mora a tankerovej flotile. TRIPP, v ktorom budú mať USA zásadný podiel a exkluzívne práva na rozvoj počas nasledujúcich 49 až 99 rokov, predstavuje okrem spomínaných politických a ekonomických aspektov najmä vojenský aspekt. TRIPP sa po dokončení prepojí s ďalšími rozvíjajúcimi sa infraštruktúrnymi projektmi v Azerbajdžane, Nachičevane a Turecku. Bude slúžiť ako dôležitý uzol spájajúci TRIPP so vznikajúcou 6 500 kilometrov dlhou obchodnou trasou nazvanou Stredný koridor (TITR). Tento obchádza Rusko a spája Čínu s Európou cez Strednú Áziu a Kaukaz. TRIPP by tiež pomohla obísť Gruzínsko, ktorého vzťahy so Spojenými štátmi a Európou sa v posledných rokoch zhoršili. Súčasne Arménsko začalo dovážať azerbajdžanský benzín, čo je krok na zníženie závislosti od Ruska. Arménsko je tak pripravené zohrať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní transregionálnej logistiky medzi USA/EÚ/Tureckom a Strednou Áziou. V tomto zámere sa synchronizujú záujmy Azerbajdžanu, Turecka a USA. Zároveň, ako bolo uvedené vyššie, je to uľahčenie logistického prístupu USA k stredoázijským republikám na druhej strane Kaspiku. Tento Arménsky obrat k USA zasiahne ruské energetické spoločnosti, oslabí vplyv Ruska, posilní vplyv USA v regióne a zbavuje Moskvu schopnosti monitorovať turecký vývoz zbraní do Strednej Ázie. Toto by znížilo jej vplyv v Kazachstane a Kirgizsku až po ich odchod z OZKB. Svoje vytesnenie Rusko bezmocne sledovalo a ministerstvo zahraničných vecí Ruska dohodu oficiálne privítalo ako krok k stabilite. Nezanedbateľne to povzbudí vplyv Turecka v jeho dlhodobých aktivitách v Azerbajdžane a v turkických štátoch. Turecko sa snaží stať sa hlavným logistickým uzlom medzi Áziou a Európou. V lete 2026 sa konajú v Arménsku voľby a tak možno chápať aktivity J. D. Vancea ako celkom jednoznačnú podporu Pašinjanovi. Starší ruský plán vybudovať koridor pozdĺž tej istej trasy v povojnovom južnom Kaukaze, ktorý by kontrolovali ruské sily, je bagatelizovaný. Arménsko v súčasnosti otvorene prejavuje nespokojnosť s ruskými bezpečnostnými zárukami a posilňuje spoluprácu so Západom a pozastavilo členstvo v OZKB. Je zjavné, že po tom, ako Rusko uviazlo v ukrajinskej ŠVO, nemá síl na elimináciu kombinovaného tlaku USA a Turecka na svojich južných hraniciach. Rusko o stabilitu na Kaukaze bojuje v podstate viac ako 200 rokov a teraz o tieto výsledky prišlo. Rusko môže postupne stratiť monopol na eurázijskú logistiku a jeho oslabenie povzbudí Azerbajdžan a Turkménsko k výstavbe Transkaspického plynovodu.