Dňa 24. februára si pripomenieme štvrté výročie protiprávnej ruskej agresie na Ukrajinu. V týchto dňoch si tiež pripomíname dvanáste výročie rozporuplných udalostí: najprv dohody z 21. februára 2014 o urovnaní krízy na Ukrajine, ktorá vznikla počas revolúcie na Majdane v Kyjeve, a následne aj jej porušenie a protiústavné zvrhnutie prezidenta Janukovyča z 22. februára 2014. Dohoda z 21. februára bola pritom pre tzv. lídrov Majdanu a ich západných spojencov veľmi výhodná .Je preto veľká škoda, že práve oni dohodu hneď v nasledujúci deň porušili. Hoci je zložité opisovať hypotetický vývoj v prípade, keby dohoda nebola porušená, situácia na Ukrajine by bola v takom prípade zrejme úplne iná. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Asociačná dohoda s EÚ a revolúcia na Majdane
Dohoda s prezidentom Janukovyčom
Nezmyselné porušenie výhodnej dohody
Zlyhanie európskych politikov
Asociačná dohoda s EÚ a revolúcia na Majdane
Ukrajina sa prakticky po celé 21. storočie ocitala medzi ruskou a západnou sférou vplyvu. Pozícia Ukrajiny medzi oboma entitami bola značne nestabilná. Udržanie rovnováhy predstavovalo veľkú výzvu a túto neľahkú úlohu zdedil aj Viktor Janukovyč. Prezident sa na jednej strane usiloval o uzavretie asociačnej dohody s EÚ a hneď pri prvom rokovaní 1. marca 2010 to vyjadril jasne: „európska integrácia je jednou z našich hlavných úloh.“ Súčasne však nechcel prerušiť ekonomické vzťahy ani s Ruskom, v tom čase hlavným obchodným partnerom Kyjeva. V priebehu svojho mandátu sa však ocitol v pozícii, keď nemohol tieto dve politiky zladiť. Tlak zo Západu postupne zosilnel a napr. aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák povedal: „… Ukrajina je štát, ktorý sa musí rozhodnúť, do ktorého priestoru bude patriť. Buď podpíše asociačnú dohodu a dohodu o voľnom obchode s EÚ a otvorí sa jej tak európsky trh a nám ukrajinský…“ HociViktor Janukovyč urobil viaceré ústupky voči EÚ, i tak sa objavovali nové problémy. Napr. v decembri 2012 Rada ministrov zahraničných vecí EÚ sformulovala jedenásť nových politických podmienok, ktoré Kyjev musel splniť, aby sa asociačná dohoda mohla podpísať v novembri 2013. Najzávažnejšou komplikáciou bolo oslabenie obchodných vzťahov s Ruskom. V očakávaní podpisu dohody EÚ a Ukrajiny sa Moskva rozhodla chrániť svoj trh a preskúmať režim voľného obchodu s Ukrajinou, ktorý fungoval v rámci SNŠ. Od augusta 2013 tak začala zavádzať protiopatrenia, ktoré obmedzili vývoz mnohých ukrajinských tovarov do RF. Po zvážení daných dopadov preto prezident Janukovyč na summite Východného partnerstva vo Vilniuse koncom novembra 2013 asociačnú dohodu nepodpísal.
V Kyjeve sa v reakcii na tento vývoj začali protesty na Majdane, niekedy označované aj ako Euromajdan. Ich priebeh je pomerne dobre známy: zhromaždenia boli masívne a zúčastňovali sa na nich statisíce Ukrajincov, od prozápadných študentov až po banderovských nacionalistov. Demonštranti mali veľmi dobrú logistiku a zriadili i veľké stanové mesto v centre Kyjeva. Mali aj priamu podporu zo Západu a na protestoch na Majdane v Kyjeve sa objavilo i viacero západných politikov, napr. nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová či známy americký senátor John McCain. Agresivita postupne gradovala na oboch stranách sporu: prišlo k použitiu násilia zo strany štátu a naopak, demonštranti násilným spôsobom obsadzovali vládne budovy v Kyjeve. Veľkou témou boli aj ostreľovači neznámeho pôvodu, ktorí spôsobili viaceré úmrtia na strane demonštrantov i polície a tým prispeli k eskalácii napätia v Kyjeve. O ich úlohe koluje mnoho dohadov a téma sa stala i predmetom politických diskusií – zaujímavý je napr. rozhovor vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku a estónskeho ministra zahraničia. Demonštranti v Kyjeve postupne nadobudli prevahu a začali sa k nim pridávať aj viacerí predstavitelia štátnej moci. Viktor Janukovyč sa pôvodne pokúsil reagovať zostrenou legislatívou, ale postupne ho opustili mnohí oportunistickí poslanci v Najvyššej rade. Koncom januára 2014 padla vláda premiéra Mykolu Azarova, ktorý bol spojencom Viktora Janukovyča.
Dohoda s prezidentom Janukovyčom
Na tomto mieste nebudem hodnotiť demonštrácie na Majdane ako také, avšak 21. februára 2014 sa objavila príležitosť, ako celú krízu na Ukrajine ukončiť. Do rokovaní o ukončení celej krízy sa zapojili viacerí západní politici, ktorí vyzývali prezidenta Viktora Janukovyča k ústupkom. Po rokovaní s nimi tak nakoniec prezident uzavrel 21. februára 2014 dohodu o urovnaní krízy na Ukrajine a tú podpísali i tzv. lídri Majdanu. Dohoda pripravila podmienky na presun moci od prezidenta v prospech opozície a obsahovala šesť bodov: