Podľa očakávania, v roku 2026 pokračujú diskriminačné excesy voči ruským a bieloruským športovcom, a to aj prostredníctvom zimných olympijských hier v Miláne 2026 (6. 2. – 22. 2. 2026). Táto diskriminácia je jednou z najväčších nespravodlivostí v súčasnom športe a zvlášť to platí voči športovcom z Bieloruska, štátu, ktorý žiadnu vojnu nevedie. Sankcie voči tejto krajine ostro kontrastujú s účasťou olympionikov z USA a Izraela, teda z krajín, ktoré majú na svedomí obrovské množstvo zločinov v súčasnom svete. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Diskriminačné pravidlá pre „podľudí“
Účasť športovcov z USA a Izraela
Budúcnosť západnej nadvlády v športe?
Diskriminačné pravidlá pre „podľudí“
Ako je známe, Medzinárodný olympijský výbor (MOV) povolil na ZOH 2026 v Miláne účasť len malému počtu športovcov z Ruska a Bieloruska, aj to pod neutrálnou vlajkou. Taktiež ale platí, že mnohí športovci, ktorí by inak kvalifikačné podmienky splniť dokázali, boli a priori vylúčení. Totálny zákaz platí pre všetky kolektívne športy a v ostatných prípadoch závisí posudzovanie od príslušnej športovej federácie, ktorá môže, ale nemusí Rusom a Bielorusom umožniť účasť na kvalifikačných podujatiach. Obzvlášť reštriktívna voči nim bola lyžiarska federácia FIS, ktorá je zodpovedná za športy, predstavujúce asi polovicu medailí na ZOH. Výsledkom je, že v Miláne 2026 bude štartovať len 13 Rusov a 7 Bielorusov – pre porovnanie, na ZOH 2022 v Pekingu to bolo 209 Rusov a 25 Bielorusov. Samozrejme, ani tí Rusi a Bielorusi, ktorí sa na ZOH zúčastnia, nebudú súčasťou žiadnych ceremoniálov, nepoužijú sa ich národné symboly a ich výsledky sa nebudú započítavať do medailovej bilancie krajín. Pre daných športovcov je navyše pripravená špeciálna komisia (AINERP), ktorá bude ich správanie posudzovať, kontrolovať, písať o nich správy a zrejme ich aj rôznym spôsobom šikanovať. AINERP tvoria traja členovia: Pau Gasol zo Španielska, Morinari Watanabe z Japonska a ako predsedníčka Nicole Hoevertsz z Aruby, ostrova, ktorý je súčasťou Holandského kráľovstva. Paradoxne, hoci veľká väčšina sveta voči Rusku žiadne sankcie kvôli agresii na Ukrajine nezaviedla, v tejto komisii sú členovia iba z krajín, ktoré sankcie zaviedli…
To, čo je na celej záležitosti najzaujímavejšie, je požiadavka, aby športovci, ktorí získali neutrálny status, aktívne nepodporovali vojnu na Ukrajine, ani neboli zmluvne viazaní s ruskou či bieloruskou armádou, príp. s bezpečnostnými orgánmi. Tiež sa od nich vyžaduje písomný záväzok voči Olympijskej charte a teda aj k „mierovému poslaniu olympijského hnutia“. Takéto požiadavky veľmi zarážajú najmä pri športovcoch z Bieloruska, štátu, ktorý v 21. storočí žiadnu vojnu neviedol, nevedie a ani sa priamo nezapojil do vojenských akcií proti Ukrajine. Naopak, Bielorusi zohrávali dlhý čas veľmi konštruktívnu úlohu pri hľadaní riešení konfliktu na Ukrajine, a to pri tzv. Minských dohodách. Samozrejme, Bielorusku možno vyčítať, že v roku 2022 umožnilo ruským vojskám prechod cez vlastné územie pri agresii proti Ukrajine a Rusov i naďalej materiálne podporuje. To sa ale dá porovnať s konaním Slovenska, ktoré v roku 1999 umožnilo prelet lietadiel NATO pri agresii proti Juhoslávii, a to bez mandátu OSN. Navyše, SR sa zapojila aj do ďalších západných agresií, napr. pri vojne v Iraku v roku 2003. Celkovo možno konštatovať, že Bielorusko zostalo v 21. storočí vernejšie mierovému poslaniu olympijského hnutia než väčšina členských štátov NATO. Na rozdiel od MOV a hokejovej federácie IIHF to pochopili aspoň vo FIFA, keď umožnili Bielorusku (na rozdiel od Ruska) účasť v kvalifikácii na MS 2026 vo futbale.
Účasť športovcov z USA a Izraela