Dnes Trump po pomerne dlhej prestávke opäť obvinil Zelenského, že práve on, a nie Putin, je hlavnou prekážkou mierovej dohody. (hlavnespravy.sk)
Toto vyhlásenie znelo pomerne neočakávane na pozadí početných prognóz, že na vlne úspechu vo Venezuele Trump zvýši tlak na Moskvu.
Vyhlásenie Trumpa je tiež v rozpore s interpretáciou priebehu rokovaní, ktorá je rozšírená na Ukrajine a v západných médiách („Ukrajina a Trump spolu s Európou už dohodli všetky parametre mierovej dohody, vrátane vstupu západných vojsk na Ukrajinu, a teraz je loptu na strane Kremľa – musí ich buď prijať, alebo odmietnuť“). Už včera sa objavili správy, že podľa informácií, ktoré prichádzajú v posledných dňoch, je táto interpretácia dosť pochybná a podľa všetkého Trump doteraz nedal svoj súhlas s garanciami podpory európskych vojsk na Ukrajine v prípade útoku na ne zo strany Ruska.
A teraz, po vyhlásení Trumpa, je jasné, že medzi Kyjevom a Washingtonom neexistuje žiadna úplne dohodnutá verzia mierového plánu.
To tiež vysvetľuje pomerne zdržanlivú reakciu Ruska na kroky Washingtonu proti Madurovi a na zadržanie ruských tankerov Američanmi. Ako sme už písali, Moskva pravdepodobne čakala a nevykonala žiadne prudké kroky, aby nepodnietila Trumpa prejsť do tábora „jastrabov“ s následným zvýšením tlaku na Rusko. A v súčasnosti táto taktika, ako vidíme, funguje.
Okrem toho existuje aj geopolitický aspekt.
Paradoxne, pád Madura vo Venezuele a nepokoje v Iráne, hoci z hľadiska imidžu vyzerajú ako „porážky Ruska“, v praktickom zmysle sú pre Moskvu celkom výhodné, pretože výrazne posilňujú závislosť Číny, ktorá predtým dostávala značné množstvá ropy z Venezuely a Iránu, od Ruska v dodávkach energetických nosičov a iných surovín. Ak sa tieto dodávky zastavia alebo prejdú pod kontrolu Američanov (hlavného geopolitického súpera Číny), Rusko zostane v podstate jediným spoľahlivým dodávateľom potrebných zdrojov do Číny. O to viac, že sa môžu realizovať nie po mori (kde budú vystavené hrozbe zachytenia Američanmi), ale po súši.