Na začiatku roku 2025 som napísal článok s názvom Rok 2025 ako rok neslobody v Európe?, v ktorom som poukázal na problém s rastúcimi cenzorskými praktikami v EÚ. V priebehu roku sa však objavilo niekoľko ďalších javov, ktoré toto nebezpečenstvo potvrdili. Na konci roku 2025 vyvolali kontroverzie dva politické kroky: začiatkom decembra udelila Európska komisia (EK) pokutu pre spoločnosť X, ktorú vlastní americký oligarcha Elon Musk. Koncom decembra zasa zaviedli USA sankcie voči konkrétnym Európanom, ktorých považujú za hrozbu pre slobodu prejavu. Prichádza tak k sporu medzi americkými technologickými spoločnosťami a orgánmi EÚ, ktoré sa snažia aplikovať právne obmedzenia, hoci tento spor sa týka aj ďalšieho okruhu subjektov v kyberpriestore. Za normálnych okolností by bola snaha EÚ o reguláciu amerických technologických spoločností a posilňovanie kybernetickej suverenity vítanou iniciatívou, avšak aktuálny postup vyvoláva obavy, pretože sloboda prejavu je v Európe je dnes ohrozovaná práve zo strany orgánov EÚ. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Pokuta pre Elona Muska a tlak na spoluprácu
Zložité pravidlá digitálnych služieb a ich porušovanie
Sankcie USA voči cenzúre v EÚ
Vláda práva alebo mimoprávny výkon moci
Pokuta pre Elona Muska a tlak na spoluprácu
Spúšťačom amerických sankcií voči piatim osobám z Európy bola zrejme pokuta 120 miliónov eur pre platformu X Elona Muska zo 4. decembra 2025. EK pri nej uviedla tieto dôvody:
- Klamlivý dizajn „modrej značky začiarknutia“ spoločnosti X, čo porušuje povinnosť online platforiem zakázať klamlivé dizajnové praktiky vo svojich službách podľa Aktu o digitálnych službách, resp. DSA (skratka pre Nariadenie (EÚ) 2022/2065 o jednotnom trhu s digitálnymi službami…).
- Nedostatočná transparentnosť reklamného úložiska spoločnosti X, čo má byť dôležité pre výskumných pracovníkov na odhaľovanie podvodov, hybridných hrozieb,…
- Spoločnosť X si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z DSA, ktoré sa týkajú poskytovania prístupu výskumným pracovníkom k verejným údajom platformy.
Elon Musk na tieto sankcie zareagoval slovami: „EÚ by mala byť zrušená a suverenita by sa mala vrátiť jednotlivým krajinám, aby vlády mohli lepšie zastupovať svojich občanov.“ V inej komunikácii však Elon Musk uviedol ešte zaujímavejšie informácie: „EÚ ponúkla X nelegálnu tajnú dohodu: ak potichu scenzurujeme prejavy a nepovieme o tom, nedostaneme pokutu. Iné platformy tú dohodu akceptovali.“ Ide o mimoriadne závažné obvinenie a európski novinári by sa ním mali zaoberať viac než bulvárnym výrokom o zrušení EÚ. Podobne sa od tohto problému, ktorý tematizoval Elon Musk, pokúšali odpútať pozornosť aj orgány EÚ. Odmietli výrok o tom, že treba EÚ rozpustiť, ale príliš neotvárali otázku, či veľkým platformám ponúkli dohody o mazaní nepohodlných príspevkov výmenou za blahosklonnosť pri porušovaní pravidiel DSA. Verejná diskusia pri pokutách pre X by sa pritom mala uberať týmto smerom, pretože takáto bezzákonná dohoda by mohla byť oveľa väčšou hrozbou pre občanov EÚ než porušovanie pravidiel DSA zo strany X. Keby sa občania dozvedeli, ako a ktoré orgány verejnej moci v EÚ spolupracujú s technologickými firmami na mazaní nepohodlného obsahu, tak by zrejme získali aj viac informácií o svojej budúcnosti v EÚ.
Veľmi kriticky sa o tomto type cenzúry v EÚ ešte začiatkom roku 2025 vyjadril vlastník spoločnosti Meta Mark Zuckerberg: „Európa má stále väčší počet zákonov, ktoré inštitucionalizujú cenzúru a sťažujú vytváranie niečoho inovatívneho.“ Postup proti platforme X pobúril aj Pavla Durova, vlastníka inej technologickej platformy, Telegram, ktorý sa v minulom roku stal cieľom pochybného trestného stíhania vo Francúzsku. Ten v reakcii na pokutu pre X z decembra 2025 napísal „EÚ stanovuje nesplniteľné pravidlá, aby mohla trestať technologické firmy, ktoré odmietajú potichu cenzurovať slobodu slova. Videli sme to isté vo Francúzsku: nepodložené ,trestné stíhanie‘, potom tajné služby ponúknu pomoc, ak @telegram potichu scenzuruje prejavy v Rumunsku a v Moldavsku.“ Pavel Durov pritom názorovo nepatrí do rovnakého politického spektra ako Elon Musk: ide o presvedčeného liberála, ktorý nemá blízko ani k Donaldovi Trumpovi, ani k Vladimirovi Putinovi a ktorému záleží na slobode v Európe. Svoju podporu pre slobodu prejavu pritom dokázal ešte počas pôsobenia v rodnom Rusku v rokoch 2013 – 2014, keď proti vôli Kremľa odmietol na platforme vkontakte cenzurovať prejavy na podporu revolúcie na Majdane v Kyjeve. Radšej obetoval svoju kontrolu nad platformou, opustil Rusko a odišiel do Európy, kde si založil platformu Telegram a neskôr dostal i francúzske občianstvo. Kvôli rastúcej cenzúre v EÚ sa však v roku 2017 presunul do Dubaja, a to aj s Telegramom. Pre Európu bolo varovným signálom, keď v januári 2025 sklamane napísal: „Kto by si pomyslel, že v roku 2025 budú mať ruskí používatelia Telegramu väčšiu slobodu ako európski?“