Nie je prekvapením, že v decembri 2025 sa opäť objavila ďalšia vlna protiruských sankcií EÚ, vrátane individuálnych sankcií. Faktom je, že agresia Ruska na Ukrajine bola protiprávna, avšak tento typ sankcií vôbec neovplyvní postoj Ruska. Čo však uvedené individuálne sankcie môžu ovplyvniť, je ľudsko-právna situácia v samotnej EÚ. Trendy z tohto roku naznačujú, že dané sankcie sa používajú na umlčovanie odlišných názorov, nepohodlných pre vládnuce sily v Bruseli. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Sankcie z decembra 2025
Sankčný lynč kritického novinára v Nemecku
Priestor pre mocenskú svojvôľu
Dystopia na Slovensku?
Sankcie z decembra 2025
Posledná vlna protiruských sankcií sa objavila 15. decembra 2025, keď Rada EÚ prijala rozhodnutie (SZPB) 2025/2572 voči dvanástim jednotlivcom a dvom právnickým osobám, ktoré mali byť nástrojom „hybridných aktivít Ruska“. Samozrejme, na zozname sa objavujú aj členovia tajnej služby GRU (Denis I. Denisenko, Dmitrij J. Gološubov, Vladislav J. Borovkov), najväčšiu časť však tvoria ruskí politickí analytici a experti:
Andrej A. Sušencov, riaditeľ Inštitútu pre medzinárodné štúdie na univerzite MGIMO v Moskve,
Dmitrij V. Suslov, zástupca riaditeľa Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdie na univerzite HSE v Moskve,
Fiodor A. Lukianov, šéfredaktor časopisu Russia in Global Affairs,
Ivan M. Timofejev, generálny riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti,
Andrej G. Bystrickyj, predseda správnej rady nadácie diskusného klubu Valdaj
Diana V. Pančenko, ukrajinská novinárka, ktorá odišla do Ruska a tam podľa informácií zo sankčného zoznamu šíri propagandu najmä „ospravedlňovaním agresie“ a „označovaním ukrajinských autorít ako nacistov“.
Na tomto mieste sa nebudem zaoberať sankciami voči príslušníkom ruských tajných služieb, pre ktoré by sa dalo nájsť určité pochopenie, ale novinármi a analytikmi, ktorí boli sankcionovaní za to, že prezentujú „zahraničnopolitický pohľad Ruska na svet v súlade s kremeľskými naratívmi“ alebo že „vykresľujú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine ako obrannú reakciu na politiku Západu“. Rozumiem, že takéto názory sa môžu zdať v Bruseli ako provokatívne či dokonca propagandistické, ale aj tieto názory ruských autorov by mali spadať pod ich slobodu prejavu. Najzaujímavejší bol pritom dôvod na zaradenie novinárky Diany Pančenko do sankčného zoznamu a to za „označovanie ukrajinských autorít ako nacistov“. O jej názoroch možno diskutovať, ale len pre porovnanie: nemecký kancelár Friedrich Merz s problematickou históriou svojich predkov dnes vytvára paralely medzi Hitlerovým Nemeckom a Putinovým Ruskom. Takáto paralela je naozaj absurdná: stačí si porovnať, čo spáchal Adolf Hitler za dvanásť rokov pri moci a to nemal k dispozícii ani jadrové zbrane. Napriek tomu je však v poriadku, že za daný výrok nebol Friedrich Merz sankcionovaný.
To, čo je však z hľadiska ľudských práv hrozbou, nie je ani tak zaraďovanie ruských subjektov, ktoré sú mimo dosahu orgánov EÚ, ale sankcionovanie západných novinárov a analytikov za ich slobodu prejavu. V decembri 2025 sa na zozname ocitli tieto osoby:
Xavier Moreau, francúzsky občan a zakladateľ vplyvnej francúzskej webovej stránky stratpol.com , ktorá poskytuje analýzy k medzinárodným vzťahom,
John M. Dougan, americký občan, ktorý má podľa sankčného zoznamu šíriť konšpiračné teórie a dezinformácie,
Jacques Baud, švajčiarsky občan, vplyvný publicista, v minulosti pôsobil aj v mierových misiách OSN.