Noviny Politico s odvolaním sa na 23 súčasných a bývalých úradníkov EÚ opisujú, ako sa rozpadol plán na faktickú konfiškáciu ruských aktív prostredníctvom reparačného úveru Ukrajine. (hlavnespravy.sk)
Z opísanej situácie vyplýva, že kľúčovú úlohu v zmarení plánu zohrala nie tak Belgicko, ako skôr Francúzsko a Taliansko.
Hoci Belgicko viac ako dva roky dôsledne blokovalo plán využitia ruských aktív na financovanie Ukrajiny, niekoľko hodín pred samitom väčšina krajín EÚ očakávala, že Brusel na poslednú chvíľu ustúpi. Podľa jedného z diplomatov belgický premiér Bart De Wever v predvečer samitu „v podstate dostal všetko, čo chcel“.
Pôvodne, deň pred samitom, sa na úrovni uzavretých konzultácií vytvorili dva tábory.
Prvý, na čele s Belgickom a s podporou Talianska, Bulharska a Malty, bol proti využitiu ruských aktív – z obavy pred odvetnými krokmi zo strany Ruska, vrátane súdnych a ekonomických dôsledkov. Tento tábor trval na alternatíve v podobe spoločných pôžičiek EÚ (ktoré boli nakoniec prijaté).
Diplomati uvádzali, že začiatkom decembra sa vedenie Európskej komisie a nemecký kancelár pokúsili presvedčiť belgického premiéra, aby ustúpil prostredníctvom neformálnych stretnutí a osobných rokovaní, ale bezvýsledne. Potom sa v zákulisí diskutovalo o možnosti vyvíjania tlaku: Belgicku naznačili, že ho môžu izolovať pri prijímaní rozhodnutí, podobne ako Maďarsko. Táto hrozba tiež nezabrala.