Anketa v redakcii o osobnostiach končiaceho sa roka. Turbulentné časy zvyknú byť bohaté na výrazné osobnosti, pridajte sa, ktorá je tá vaša? (Marker.sk)
Rok 2025 bol ťažký. Pokračujú vojny, v politike a širšom verejnom živote chýbajú osobnosti, rastú dlhy a súčasne stagnuje alebo klesá životná úroveň.
Stali sa však aj dobré veci. Na Slovensku, aj vo svete. S kolegami sme sa rozhodli, že každý z nás vyberie podľa svojich kritérií osobnosť roka. Pozývame aj vás, čitateľov, zapojte sa do diskusie pod článkom a napíšte, kto je osobnosťou roka podľa vás.
Jaroslav Daniška: John Mearsheimer
Bol to neuveriteľný rok. Podarilo sa nám založiť Marker a robiť veci, ktoré na Slovensku nerobí nikto. Spoznal som nesmierne zaujímavých ľudí, mnohí ste nám pomohli, mnohí nás nútia viac myslieť a lepšie pracovať. Každému z vás ďakujem.
Poďme k otázke. Kandidátov na osobnosť roka mám tento rok naozaj veľa, pár ich spomeniem.
Mike Benz za všetko, čo zverejňuje o spôsoboch a operáciách CIA a USAID za posledné desaťročia, volám ho americký Solženicyn. Calin Georgescu za gándhiovský prístup k politike a verejnému životu v Rumunsku, keď ho označili za hrozbu a zrušili preňho pred rokom voľby. Jeho význam a popularita vzrástli, ale bez akýchkoľvek násilností, pokojne. Bruno Macaes, bývalý portugalský minister pre Európu, ktorý systematicky zverejňuje správy o genocíde v Gaze. Marta Havryško za osobne odvážnejšiu, ale inak rovnako systematickú kritiku vnútorného vývoja na Ukrajine. Mimoriadne oceňujem Jeffreyho Sachsa za jeho verejné angažovanie sa proti vojnám. V Čechách s veľkým uznaním celý rok sledujem prácu novinára Daniela Kaisera. Zažíva niečo, čo sa len tak nevidí. V pražských médiách je osamelý vo viacerých témach naraz – vojna na Ukrajine, genocída v Gaze, covidový režim – a pritom si zachováva nadhľad, humor a vnútorný pokoj.
Zo Slovenska by som chcel spomenúť Vladimíra Kordoša, ktorý zorganizoval nielen sériu výstav po Slovensku, ale aj kultúrnych podujatí, ktoré si pripomínali 10. výročie smrti Rudolfa Filu a účastník sa medzi hudobníkmi, maliarmi, historikmi a ďalšími cítil ako v platónskej Akadémii. Oceniť by som chcel aj hlasovanie 90 poslancov, ktorí doplnili slovenskú ústavu, hoci má téma širokú spoločenskú podporu, bol to malý zázrak.
Napokon som váhal medzi dvomi osobnosťami. Tou druhou je Tucker Carlson, odvážny publicista a moderátor, ktorý si trúfa na najväčšie americké tabu. Jeho seriál o 11. septembri 2001 by mali vysielať veľké televízie, celý rad debát o vzťahu Ameriky a Izraela sa usiluje narovnať tento vzťah a tlačí na Trumpa a jeho politiku, rozhovory s Johnom Kiriakou alebo katarským premiérom či iránskym prezidentom sa snažia vyhnúť vojne. Neuveriteľne zaujímavý bol jeho rozhovor s Jeremiahom Johnstonom o turínskom plátne. Priestor, ktorý dáva Sachsovi a Mearsheimerovi, ktorí inak vystupujú v malých projektoch mimo mainstream, im dáva milióny divákov. Potešilo by ma, keby urobil nový rozhovor s Trumpom, bolo by o čom. A veľmi rád by som si niekedy pozrel jeho rozhovor s Netanjahuom. Obávam sa, že už asi nevzniknú, najmä ten druhý. Ale ktovie. Tucker je veľký macher. A platí to aj v prípadoch, za ktoré ho kritizujú, napríklad rozhovor s Nickom Fuentesom. Snažil sa ho naviesť na iné spôsoby a trochu prevychovať, ten chlapec je vulgárny, nerozvážny, občas povie úplné hlúposti. Od katolicizmu, ku ktorému sa hlási, má v prejave ďaleko. Tucker mu dal šancu a chcel ho naviesť na iný prístup, bolo to cítiť.
Za osobnosť roka však napokon vyberám Johna Mearsheimera, profesora Chicagskej univerzity, ktorý hovorí o Ukrajine tak presne ako nikto iný. Vypočujte si niekedy jeho starší rozhovor, keď už viete, čo sa stalo – a ono to všetko sedí. Nepreháňa, ani sa nebojí nepríjemnej pravdy. Mearsheimer nerobí chyby, je vecný a z jeho rozhovorov a kníh hovorí skúsenosť a múdrosť.
Všetko veci, ktoré tak veľmi chýbajú našej dobe. Som veľmi rád, že Mearsheimera môžeme každý týždeň prekladať a vydávať v Markeri. Považoval by som za česť, keby sa nám podarilo vydať aj jeho knihu a pozvať ho na Slovensko.
Vladimír Palko: Lev XIV.