Európskej únii vládne generácia politikov, sudcov a úradníkov, ktorá sa rozhodla zničiť EÚ a dedičstvo zakladateľov európskej integrácie. (Marker.sk)
Cuius regio, eius religio, koho panstvo, toho náboženstvo. Tento nevytúžený, ale funkčný princíp tolerancie v Európe práve padol. Zničili ho sudcovia Súdneho dvora EÚ, keď rozhodli o povinnom uznávaní manželstiev, ktoré nie sú manželstvami.
Kto by bol pred pár dňami povedal, že novela slovenskej ústavy je až taká aktuálna. Že sme predišli rozhodnutie Súdneho dvora a máme v rukách kľúč na riešenie veľkého sporu.
Najskôr ale k tolerančnému patentu Cuius regio, eius religio. Vznikol pred takmer 500 rokmi, ako súčasť Augsburského mieru, keď sa ním ukončili náboženské vojny. Zabezpečoval koexistenciu rozdelenej ríše po náboženských vojnách. Odkaz je teda použitý v prenesenom význame, ale významovo obstojí. Žiaľ, súčasná Európa kráča opačným smerom.
Od začiatku súčasnej ideologickej revolúcie platilo, že každý štát si sám určí, či budú na jeho území v legislatíve manželské privilégiá pre homosexuálne páry, alebo nie. Tak ako si každý štát určil, či budú potraty na jeho území legálne alebo zakázané. Alebo či považuje eutanáziu, náhradné materstvo či trans-operácie detí za právo alebo bezprávie.
Riešil sa tým hlboký rozpor, ktorý vznikol po tom, čo sa presadila ideologická revolúcia, ktorá začala nazývať bezprávie ako právo. Tolerancia nebola ani vtedy pokojom zbraní, prebiehal politický zápas. Čím viac Európska únia hovorila o európskych hodnotách, tým väčší problém bol s ich znením.
Tento zápas sa nekončí ani najnovším rozhodnutím Súdneho dvora. Slovensko by malo prijať hodenú rukavicu a prezentovať sa ako ústavná demokracia, kde je najvyšším zákonom slovenská ústava. Na premyslenie bude dosť času.
Teraz si povedzme, čo všetko toto rozhodnutie znamená pre budúcnosť EÚ.