Slovenský príbeh sa prepletá s príbehom Európy a začína sa zauzľovať. Európska komisia začala konanie proti Slovenskej republike. Kvôli novele ústavy. (Marker.sk)
Ten príbeh je dlhý. Trvá už tri desaťročia a, ako vidíme, nekončí.
Na úvod malá rekapitulácia.
Spomínam si, ako hĺbavý politik Ján Čarnogurský na jednej konferencii KDH v prvej polovici 90. rokov povedal, že Európska únia bude šíriť agnostickú kultúru. Bolo to od neho veľmi mierne povedané. Navrhoval čeliť tomu presadzovaním princípu zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach. O tých by nemali rozhodovať orgány EÚ, ale iba členské štáty, každý na svojom území. Princíp by zabránil tomu, aby liberálno-progresívne sily zneužívali pôdu EÚ na šírenie svojej ideológie.
V roku 1995 Čarnogurský na stretnutí strán EPP navrhoval, aby si tieto strany tento princíp osvojili a spoločne presadzovali. Ale nemali o to záujem.
Príbeh pokračoval v roku 2001, keď som vypracoval návrh Deklarácie o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach, ktorý KDH navrhlo na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky. NR SR Deklaráciu schválila v januári 2002. Schválila aj návrh poslanca Františka Mikloška, aby jej text bol zaslaný predsedovi Európskeho parlamentu Patovi Coxovi.
Podobnú deklaráciu, inšpirovanú našou slovenskou, schválil poľský Sejm v roku 2003.
To všetko sa udialo počas vyjednávania podmienok ale pred samotným vstupom do EÚ, členmi sme sa stali v roku 2004.
O dve desaťročia neskôr, túto jeseň náš parlament schválil novelu ústavy, ktorú navrhla Ficova vláda, ale na jej konečnom tvare sa podieľalo i KDH a KÚ. Prvá časť novely je obsahovo takmer totožná s textom Deklarácie z roku 2002. A práve toto Európskej komisii prekáža. Sú proti zvrchovanosti členských štátov v kultúrno-etických otázkach.