Moja diskusia s opozičnou poslankyňou NR SR za Sasku Máriou Kolíkovou v relácii Komentáre dňa na spravodajskej televízii STVR :24 bola vecná, ale aj poriadne búrlivá. (facebook.com/marian.kery.nrsr)
Prispel k tomu, žiaľ, aj moderátor Marek Gudiak, ktorý poslankyni Kolíkovej dovolil rozvíjať historické súvislosti, no keď som sa o to pokúsil ja – chcel som poukázať na uctievanie Banderu a Šuchevyča na Ukrajine, ľudí, ktorí spolupracovali s nacistickým Nemeckom a presadzovali etnicky čistú Ukrajinu – hneď ma prerušil. A to aj s nekorektným argumentom, že „opakujem to, čo hovorí Rusko“. Zrejme som trafil klinec po hlavičke. Poslankyňa Mária Kolíková sa nakoniec chytila do vlastnej historickej pasce. Z jej slov totiž vyplynulo, že ak nás oslobodil „2. ukrajinský front“, znamená to, že nás oslobodili hlavne Ukrajinci. Päťka z dejepisu ako vyšitá.
Poslankyni Márii Kolíkovej som sa spýtal, či si naozaj myslí, že 19 balíkov protiruských sankcií nás priblížilo k mieru. Podľa môjho názoru, ani o milimeter. Jej odpoveď? Že naša vláda sa vraj orientuje len na „ruského agresora“. Ten jednostranný, tendenčný protiruský pohľad (nielen) Márie Kolíkovej je priam toxický.
Zaujímavý bol aj postoj exministerky spravodlivosti k otázke konfiškácie zmrazených ruských aktív. Sama priznala, že siahnuť na ne by bolo porušením medzinárodného práva. Upozornil som preto, že to môže mať vážne následky a Rusko môže reagovať rovnako a siahať na majetky štátov, ale aj súkromných spoločností z EÚ. Nie je náhoda, že štáty ako Nemecko, Francúzsko, Belgicko či Japonsko sú v tejto otázke oveľa opatrnejšie, ako USA alebo Poľsko.
V relácii som jasne povedal, že nemám problém označiť anexiu území Ukrajiny Ruskom za porušenie medzinárodného práva. Ale ak by sa medzinárodné právo dodržiavalo dôsledne a bez dvojitého metra aj v minulosti, možno by sme dnes konflikt na Ukrajine vôbec nemali. Prečo sme nekričali pri vzniku Kosova? Prečo sme mlčali pri invázii do Iraku? To ticho je dodnes ohlušujúce.