Novinár Martin Šimečka sa vie občas opustiť. Napríklad minulý týždeň, keď hovoril o úzkosti mužov a – prepytujem – penise v ústave. (Marker.sk)
Pri čítaní krátkej správy si možno niektorí položili mierne nechápavé otázky. Aký penis? V akom ústave? Kde to povedal?
V skratke: Martin Šimečka to povedal v diskusii Denníka N s mierne panickým názvom Ako zachrániť demokraciu. Pri komentovaní novely ústavy (tej o dvoch pohlaviach) sa zahral na učňa v odbore hlbinnej psychológie. Zmenu ústavy podľa neho podporili muži, ktorí sú zneistení, trpia úzkosťou – a preto si vraj dali do ústavy penis. A keďže sú to bigotní katolíci naučení potláčať sexuálnu túžbu, rozhodli sa potláčať túžby a práva iných.
So slovami Šimečku asi nemá cenu polemizovať. Sú mimo váhovej kategórie, ktorá by si to zaslúžila. Ako by povedali východniari: glupocinky.
Šimečkove komentáre si zaslúžia bližšiu pozornosť z iného dôvodu. Sú sondou do mentálneho sveta a úrovne „záchranárov demokracie“.
Ich mentálny svet a ich úroveň, mierne povedané, upadá. Čo je škoda. Lebo títo ľudia roky samých seba vystavovali ako vzory slušnosti, vzdelania, morálky a kritického myslenia… Slovom, elita.
Končia ako karikatúry svojej vlastnej misie. Presnejšie: končia ako hlasy tretej cenovej skupiny. Bratislavská kaviareň sa zmenila na bratislavský výčap. Je plný frustrácie, konšpirácií, nenávisti a hlúpych jedovatých rečí.
V týchto zručnostiach tradične vyniká hlavne Martin Šimečka. Neuletel prvýkrát. Stáva sa mu to častejšie. A najviac vo verejných diskusiách, ktoré majú byť návodom – ako si to dali do názvu – na záchranu demokracie.
Zostrihy videí so Šimečkovými zlostnými komentármi často zaplavujú sociálne siete. No nie pre ich dôvtipný obsah, ale ako ukážky nízkych spôsobov a chorobnej dezorientácie človeka, ktorý sa – veľmi neobratne – hrá na provokatívneho intelektuála.