Niektorí politici dokážu formulovať myšlienky, ktorým verejnosť dlho nepripisuje dôležitosť, ale ony sa desaťročia hlásia o slovo, až sa raz naplnia. (Marker.sk)
Takým je napríklad Ján Čarnogurský. Potvrdzuje to včerajšie schválenie ústavného zákona.
Ústavný zákon hovorí nielen o konkrétnych veciach, ako uznávanie iba pohlavia muža a ženy, o adopciách, či práve rodičov na ovplyvňovanie toho, čo sa ich deti majú učiť.
Predovšetkým hneď na začiatku ústavný zákon určuje všeobecný princíp zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrno-etických otázkach. Znamená to, že, citujem, „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka“.
Z princípu zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach vyplýva, že o nich rozhodujú výlučne orgány Slovenskej republiky, nie orgány nadnárodných inštitúcií ako napríklad EÚ. A sformuloval ho Čarnogurský.
Čarnogurský to videl prvý
Myslím, že to bol Ján Čarnogurský, ktorý ako prvý použil pojem „kultúrno-etické otázky“. A bol to on, kto ešte v polovici 90. rokov pochopil, že v EÚ, do ktorej sa Slovensko chystalo vstúpiť, budeme čeliť určitému tlaku, aby sme v týchto otázkach prijali vzorce správania, ktoré sú v rozpore s našou národnou identitou. A že sa na tento tlak treba pripraviť, aby sme ho vedeli eliminovať.
Čarnogurského KDH bolo už od roku 1990 členom európskych zoskupení kresťanskodemokratických a konzervatívnych európskych politických strán, ktoré sa neskôr zlúčili do Európskej ľudovej strany EPP. V roku 1995 na stretnutí EPP v Nice Ján Čarnogurský navrhol, aby tieto strany spoločne presadzovali v EÚ onen princíp zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach.
Strany EPP však o to neprejavili záujem.
Druhým dejstvom bola parlamentná deklarácia
Keďže Čarnogurského návrh mi roky vŕtal v hlave, v roku 2000 som mu navrhol, že keď jeho myšlienka nenašla pochopenie v EPP, tak nech ju schváli náš parlament. Na sneme v roku 2000, keď Čarnogurský končil vo funkcii predsedu, som to spomenul vo svojom prejave. V roku 2001 som vypracoval návrh a koncom roku 2001 poslanci za KDH spoločne podali v NR SR návrh Deklarácie NR SR o zvrchovanosti členských krajín EÚ v kultúrno-etických otázkach.
Parlament ju prerokoval v januári 2002. Bol som príjemne prekvapený vecnosťou a pokojom rozpravy. Nebol to koalično-opozičný spor. Podpora šla naprieč koalíciou i opozíciou. Parlament deklaráciu schválil pomerne jasnou väčšinou.
Mediálny záujem o tému nebol príliš veľký. Médiá si to síce všimli, ale nedá sa to porovnať s tým, čo sa dialo v parlamente včera. Možno to bolo tým, že teraz to bol i mocenský súboj. Vtedy tento aspekt chýbal.