V priebehu tohto leta niekoľko politických strán predstavilo svoje návrhy na politické a ekonomické zmeny, ktoré podľa nich potrebuje slovenská spoločnosť. Žiadne návrhy však neboli natoľko radikálne ako „Hlboká orba“ od strany Demokrati, vedenej bývalým ministrom Jaroslavom Naďom. Je to celkom paradoxný názov, pretože táto strana združuje najviac ľudí, ktorí tu v rokoch 2020 – 2023 vládli na čele s Eduardom Hegerom a „hlbokú orbu“, ktorá sa vtedy vykonala, pociťujeme dodnes. Napriek tomu, že od ich odchodu do opozície uplynuli iba dva roky, chcú znovu všetko hlboko preorať. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa pozriem na tieto témy Hlbokej orby:
Proruskí kolaboranti?
Neochvejná prozápadná orientácia?
Vyšetrovanie trestnej činnosti?
Menej daní, viac lekárov?
Energetická suverenita?
Kultúra a sociálne veci
Proruskí kolaboranti?
Strana Demokrati na úvod svojho programu Hlbokú orbu definuje takto: „Hlboká orba, to je spravodlivé a zákonné vyrovnanie sa s korupčnými, mafiánskymi a proruskými klanmi ,našich ľudí‘.“ Táto definícia má však niekoľko nedostatkov: spájať mafiu a korupciu so sympatiami voči nejakému národu je veľmi nebezpečné a práve takto pracovala aj nacistická propaganda v 30. rokoch 20. storočia. Skúsme si pritom predstaviť, že by niekto dnes do jedného radu postavil korupčné, mafiánske a proizraelské, resp. židovské klany. A navyše by miesto pojmu „proruskí kolaboranti“ použil pojem „prožidovskí kolaboranti“. Zrejme by ho čakalo trestné stíhanie… Okrem toho je faktom, že medzi proruskými ľuďmi je viacero osobností, ktoré sa dokázali voči Moskve politicky postaviť vtedy, keď to bolo mimoriadne dôležité a súčasne aj zložité – dokázal to napr. Ján Čarnogurský svojou kritikou sovietskej moci pred rokom 1989. Preto možno konštatovať, že Hlboká orba svojou etnickou selektívnosťou presadzuje diskriminačný prístup, ktorý vylučuje akékoľvek „spravodlivé vyrovnanie“.
Hlboká orba má tiež údajne byť aj snahou o poctivú obnovu Slovenska a Demokrati sľubujú „našu neochvejnú prozápadnú orientáciu, silnú občiansku spoločnosť a ústavné brzdy proti návratu autoritárstva“. Bolo by dobré však vedieť, či tie ústavné brzdy majú fungovať aj voči autoritárom, ktorí chcú blokovať webové stránky, umlčovať názorových oponentov či zavierať nevinných ľudí do kolúznej väzby na viac ako rok, aby ich potom prepustili bez podania obžaloby… A či občianskou spoločnosťou myslia Demokrati aj tie skupiny ľudí, ktorí budú vyjadrovať svoje odlišné občianske postoje napr. v prípade Ruska alebo očkovania. Alebo či tvoria občiansku spoločnosť len ľudia, ktorí majú názory zhodné s Jaroslavom Naďom a spol.
Neochvejná prozápadná orientácia?
Zaujímavou témou v tejto súvislosti je aj slovné spojenie „neochvejná prozápadná orientácia“. Strana Demokrati uvádza: „Náš životný priestor je Európska únia a NATO… Zakotvením do ústavy ho urobíme trvalo nespochybniteľným a ústavne garantovaným – pre našich občanov, pre spojencov aj pre budúce generácie.“ Neznie však pojem „trvalo nespochybniteľný“ trochu podobne ako „Na večné časy so Sovietskym zväzom a nikdy inak?“ Lenže podobná finalita dejín v znení „urobíme trvalo nespochybniteľným“ je typická práve pre totalitné režimy. Zvlášť budúce generácie by mali mať právo samy sa rozhodnúť, či chcú alebo nechcú byť členmi NATO a EÚ. Ak im bude členstvo vyhovovať, nech zotrvajú a ak im vyhovovať nebude, nech sa slobodne rozhodnú proti, najlepšie v referende – tak by to robili skutoční demokrati…
Medzi priority programu Hlboká orba patrí aj: „Posilňovať a rozvíjať vzťahy budeme s našimi partnermi, ktorí stoja na strane slobody, demokracie a mieru.“ Tu sa ponúka zaujímavá otázka, kto stojí na strane mierových hodnôt. Rusko to určite nie je, ale len sotva možno v danej súvislosti spomínať západné mocnosti. USA a ich európski spojenci viedli totiž v 21. storočí najväčší počet vojenských intervencií v zahraničí a dlhodobo vydávajú najväčšie prostriedky na zbrojenie. Nuž a ani z hľadiska demokracie či slobody nie je súčasný trend v týchto štátoch vôbec pozitívny – najmä v porovnaní so situáciou na konci 20. storočia je tam slobody a demokracie podstatne menej. Zvlášť sa to predstavuje v oblasti slobody prejavu, kde sa posilňujú nástroje kontroly a umlčovania nepohodlných názorov. Najlepšie by všetky požadované charakteristiky (sloboda, mier, demokracia) spĺňali niektoré štáty Latinskej Ameriky, napr. Brazília, vedúci člen BRICS, ale tú zrejme Demokrati na mysli nemali…
Vyšetrovanie trestnej činnosti?
V oblasti trestného práva uvádza Hlboká orba nasledujúce: „Preto obnovíme Národnú kriminálnu agentúru a Úrad špeciálnej prokuratúry, aby sa trestná činnosť opäť reálne vyšetrovala – a nie zametala pod koberec a amnestovala.“ Nie je jasné, čo Demokrati myslia pojmom „amnestovať“, pretože amnestia nie je nástroj, ktorý by používala súčasná vládna koalícia. Zaujímavá požiadavka znie na reálne vyšetrovanie trestnej činnosti. Skutočné vyšetrovanie totiž nevyzerá tak, ako sa na Slovensku dialo pri určitých významných kauzách v rokoch 2020 – 23. Vtedy pri mnohých trestných konaniach totiž vyšetrovanie absentovalo a nahradzovalo sa kolúznou väzbou alebo aspoň jej hrozbou. Namiesto vyšetrovania a zhromažďovania dôkazov sa potom čakalo na to, kedy sa obvinený zlomí a potvrdí verziu vyšetrovateľov. Ak sa zlomil, urobila sa dohoda, často s podmienečným trestom a z daného človeka sa stal nový „kajúcnik“. Ak sa ale nezlomil, tak ho prepustili, ako keby sa nič nestalo. Samozrejme, neplatí to na všetky prípady, ale prípadov dlhej kolúznej väzby bez následnej obžaloby by sa dalo vymenovať veľa.
V súvislosti s prokuratúrou je zaujímavé ešte jedno protirečenie: „Prekopeme sovietsky systém prokuratúry a zriadime nezávislé štátne zastupiteľstvá.“ A takisto: „… posilníme nezávislosť jednotlivých prokurátorov a namiesto mocenskej pyramídy vybudujeme štátne zastupiteľstvá.“ Takže Demokrati na jednej strane uvádzajú, že chcú obnoviť Úrad špeciálnej prokuratúry, súčasne ale hovoria o premene prokuratúry na nezávislé štátne zastupiteľstvá. Obnova ÚŠP a nezávislé štátne zastupiteľstvá budú ťažko zlučiteľné i preto, lebo práve ÚŠP s malým počtom prokurátorov v minulosti skoncentroval príslušnosť v takých témach ako korupcia, extrémizmus a zločinecké skupiny. Navyše, ich koncentroval s argumentom, že treba pretrhať regionálne väzby. Demokrati však chcú zriadiť nezávislé štátne zastupiteľstvá, ktoré nebudú podliehať „mocenskej pyramíde“ a práve tým zvýšia riziko obnovy regionálnych väzieb daných orgánov. Samozrejme, že existujú argumenty pre viac i menej centralizovaný model prokuratúry či štátneho zastupiteľstva, problém je však v tom, že súčasne nemožno dosiahnuť jedno i druhé a vytvoriť tak „kvadratúru kruhu“.