Marker po rozhovore s Jeffreym Sachsom prináša prvý rozhovor s Johnom Mearsheimerom na Slovensku.
Predpovedal vojnu na Ukrajine aj neúspech ukrajinskej protiofenzívy. Zrejme nikto konfliktu na Ukrajine nerozumie lepšie ako profesor medzinárodných vzťahov z Chicagskej univerzity John Mearsheimer.
Tento prominentný akademik sa do nemilosti mainstreamu dostal po tom, ako po udalostiach na Majdane a anexii Krymu Ruskom v roku 2014 napísal, že ukrajinskú krízu zavinil Západ. Tvrdil, že ak Ukrajina nevyhlási neutralitu a kurz smerom k vstupu do NATO bude pokračovať, vojna s Ruskom je zaručená.
V máji 2023 na rozdiel od iných citovaných analytikov predvídal, že dlho očakávaná ukrajinská protiofenzíva skončí bez výraznejších ziskov na bojisku, pričom argumentoval, že prevaha sa definitívne preklopila na stranu Moskvy. To, že profesor Mearsheimer bol pri Ukrajine bližšie pravde ako iní, sa už po rokoch nedá ignorovať. Zrejme preto jeho názory a vystúpenia opäť v anglosaskom mainstreame dostávajú priestor.
Dnes Mearsheimer tvrdí, že Západ už na Ukrajine prehral. Otázkou už len zostáva, že ako veľmi.
Rozhovor vám prinášame v rámci spolupráce s Andrewom Napolitanom, ktorý profesorovi Mearsheimerovi kládol otázky vo štvrtkovom vydaní podcastu Judging Freedom.
Prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump sa stretli na Aljaške a potom Trump hostil, respektíve ponížil vedúcich predstaviteľov EÚ v Oválnej pracovni. Uznala niekedy zahraničná politika Spojených štátov amerických v období po 2. svetovej vojne legitímne, na suverenite založené bezpečnostné potreby Ruska alebo jeho predchodcu, Sovietskeho zväzu?
V zásade sme rešpektovali sovietsku alebo ruskú suverenitu, keď boli dostatočne silní na to, aby sa sami ochránili. Keď neboli, využili sme to.
Keď sa v decembri 1991 rozpadol Sovietsky zväz a začiatkom roka 1992 sa na scéne objavilo Rusko, ktoré bolo pozoruhodne slabé, začali sme Rusom v priebehu deväťdesiatych rokov a vlastne celej prvej dekády tohto storočia vnucovať expanziu NATO. Takto Spojené štáty zaobchádzajú s inými veľmocami, keď sú slabé. Keď však Rusko dokazuje, že je silné, schopné brániť svoje záujmy, my tieto záujmy aspoň de facto uznávame.
Keď sa Trump stretol s Putinom na Aljaške, povedal, že akceptuje jeho názory na viaceré kľúčové otázky. Trump uznal záujmy Ruska, pretože Putin hrá veľmi silnú hru. Boris Jeľcin v 90. rokoch hral so slabými kartami a my sme ho, ako sa dalo očakávať, prefackali. Putin je však teraz v silnej pozícii, takže to, či budeme nejakým významným spôsobom rešpektovať ruské záujmy, závisí do veľkej miery od toho, aké silné je Rusko.
Ak Donald Trump chápe to, čo ste práve sformulovali, prečo by v pondelok navrhoval Európanom – ako sám priznal v relácii Fox News a ako verejne vyhlásili prezident Macron a kancelár Merz po odchode z Bieleho domu – použitie americkej armády ako bezpečnostnej záruky po vojne na Ukrajine? Prečo by si mysleli, že Rusko by to akceptovalo? Ani my by sme predsa neakceptovali severokórejské vojská v mexickej Tijuane.
Bohvie. Keď počúvate diskurz na Západe o tom, čo sa deje na Ukrajine, môžete dospieť len k jedinému záveru – že títo ľudia sú odtrhnutí od reality. Rusi nebudú akceptovať významné bezpečnostné záruky Západu pre Ukrajinu. Trump to podľa mňa pochopil. A v skutočnosti Európanom dáva bezvýznamné ponuky, zatiaľ čo sa pomaly, ale vytrvalo vzďaľuje od Európanov aj od Ukrajincov.
Je veľmi dôležité pochopiť, čo sa tu deje. Trump si uvedomil, že túto vojnu nedokáže urovnať. Možno si s Putinom dokáže sadnúť a dosiahnuť dohodu. No Trump nedokáže presvedčiť Ukrajincov a Európanov, aby túto dohodu prijali. Takže dospel do bodu, keď si podľa mňa myslí, že bude najlepšie, ak sa Európania a Ukrajinci – a nezabúdajte, že sú v jednom šíku – vysporiadajú s Putinom spoločne. Chcú sa s ním stretnúť na bojisku? Fajn. Chcú s ním rokovať? V poriadku. Ale Donald Trump nie je v pozícii, v ktorej by to mohol vyriešiť a potom prinútiť obe strany, aby dohodu prijali.
Myslíte si, že hodinová prednáška, ktorú Trump dostal od Vladimira Putina a ktorá bola pravdepodobne podobná 45-minútovej odpovedi Putina Tuckerovi Carlsonovi, ho motivovala k tomu, aby upustil od požiadavky okamžitého prímeria – ktorú opakoval ešte dve hodiny predtým, keď bol v Air Force One – a od požiadavky nejakého vzťahu medzi NATO a Ukrajinou?