Zatiaľ prebehli dve rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré sledoval celý svet s napätím. V piatok 15. augusta stretnutie Vladimíra Putina s Donaldom Trumpom na Aljaške a nadväzujúce stretnutie Donalda Trumpa s Vladimírom Zelenským vo Washingtone.
Stretnutie na Aljaške naplnilo svet nádejou. Trump prijal Putina veľkolepo a súhlasil so základnými požiadavkami Putina (Ruska). Krym a Donbas zostanú ako územie Ruska, Ukrajina nevstúpi do NATO, vojna sa zakončí záverečnou mierovou zmluvou, ktorá bude obsahovať všetok dohovor, nie prímerím a neistým rokovaním o mierovej zmluve. Ďalšie ustanovenia mali byť dohovorené v pondelok vo Washingtone. V pondelok 18. augusta Zelenského sprevádzali vo Washingtone predsedovia vlád hlavných krajín NATO, hoci neboli pozvaní – Keir Starmer z Veľkej Británie, prezident Emmanuel Macron z Francúzska, Friedrich Merz z Nemecka, Giorgia Meloniová z Talianska, fínsky prezident Alexander Stubb, ako aj predsedníčka Eurokomisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte. O rokovaní vo Washingtone bolo oznámené, že po podpise dohody, plnenie jej ustanovení by mali garantovať viaceré armády NATO a nad nimi ešte armáda USA. Či je to všetko, nevedno, pretože uverejnili video, ako Friedrich Merz reční, že ďalšie stretnutie si nevie predstaviť bez dohody o prímerí a odtrhnutie Donbasu od Ukrajiny prirovnal k odtrhnutiu Floridy od USA. Všetky tieto ustanovenia sú pre Rusko neprijateľné. Tieto vojská alebo zvyšná ukrajinská armáda by mohli (a mali záujem) vyvolať incident s ruskou armádou, po ktorom by nasledovala zrážka vojakov NATO s ruskými vojakmi. Rusko začalo vojenskú operáciu na Ukrajine, aby zastavilo (ďalšie) prenikanie NATO na východ a odrazu by sa vojaci NATO dostali na východ legálne na základe mierovej zmluvy. Ak by mierovej zmluve predchádzalo iba prímerie, rokovanie o mierovej zmluve by sa ťahalo donekonečna, pretože Západ by nemal záujem ukončiť rýchlo vojnu na Ukrajine.
Ďalej by malo nasledovať rokovanie v Rusku medzi Vladimírom Putinom a Vladimírom Zelenským za prítomnosti Donalda Trumpa. Predpokladám, že Rusko by skôr neumožnilo účasť Európanov (ktorí prijali sankcie, podľa ktorých Putin by ani nemohol pricestovať do EÚ). Pokiaľ ide o Vladimíra Zelenského, Rusko už skôr oznámilo, že so Zelenským je ochotné rokovať o mierovej zmluve, ale nie zmluvu podpísať, pretože jeho funkčné obdobie skončilo a pre podpis zmluvy by musel prejsť opäť voľbami, inak by bola zmluva napadnuteľná.
Výsledky vnútorných západných rokovaní z Washingtonu naznačujú, že Západu vojna na Ukrajine vyhovuje a nie je ochotný ju skončiť. Raz to už ukázal v apríli 2022, keď britský predseda vlády Boris Johnson sabotoval dosiahnutú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou. Donald Trump bude mať príležitosť ukázať, nakoľko vážne chce získať Nobelovu cenu mieru.
Problém je však hlbší. Ak by vojna na Ukrajine skončila s podmienkami priaznivými pre Rusko, alebo inými slovami, s podmienkami, ktoré by zodpovedali úspechom ruskej armády na bojisku, v konečnom dôsledku by to znamenalo pád súčasných protiruských zoskupení v európskych krajinách. Nie preto, že by ruská armáda pokračovala v pochode do Európy, ale preto, že by protiruské zoskupenia nedokázali manipulovať vnútroštátne usporiadanie politických síl. Napríklad v Nemecku zatiaľ podľa prieskumov vedie strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ale všetky ostatné strany sa dokážu zoskupiť, aby sa AfD nedostala k vláde. Potom by to už nedokázali, pretože demokratická sila občanov ich krajiny by bola tak veľká, že by im súčasné koaličné machinácie nevychádzali. Niečo podobné je v Rakúsku so stranou Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Na Slovensku by už nemal kto dodávať peniaze na privážanie demonštrantov na Námestie slobody v Bratislave, a tak ďalej. Pád rusofóbnych zoskupení v európskych krajinách je len horná vrstva problému. Hlbšia vrstva je oslobodenie od ekonomického kolonializmu mnohých krajín, v niektorých aspektoch vrátane Slovenska.
Prezident Trump môže mať záujem na rýchlom ukončení vojny na Ukrajine a nemusí chcieť znásilňovať mierové podmienky. Ale Spojené štáty sú tak zadĺžené a reálnym ekonomickým oslobodzovaním ďalších a ďalších štátov by natoľko strácali základňu, z ktorej môžu splácať dlh, že radikálne si to tiež nemôžu dovoliť. Čiže prezident Trump si to reálne nemôže dovoliť. Rýchle ukončenie vojny na Ukrajine podľa podmienok na bojisku ohrozuje ekonomickú (a geopolitickú) základňu Spojených štátov. Henry Kissinger napísal v knihe Diplomacia (kapitola 31), že politické ovládnutie jednej časti Eurázie jednou mocou by urobilo Spojené štáty slabým ostrovom pred veľkou pevninou Eurázie. Americký hlbinný štát (deep state) to vie a preto sa stavia Trumpovi na odpor.
Také je to zamotané. Ale asi som sa príliš ponoril do (teoretického) rozmotávania klbka.
Vrátim sa k Ukrajine. Amerika nemá peniaze na podporu Zelenského, Európa sama nemá silu na pokračovanie v odpore proti Rusku. Donald Trump na Aljaške ukázal dobrú vôľu ukončiť vojnu a v menšej miere v nej pokračovať za peniaze Európy; veľkí Európania ukázali vo Washingtone, že majú dosť sily pribrzdiť Trumpa, nie zvíťaziť nad Ruskom. Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa teraz ukazujú v slepej uličke.
Ruskej armáde nezostáva iné, len pokračovať v postupe ako doteraz.