Preskočiť na obsah
  • O nás
    • Kto sme a ako sa stať naším členom?
    • Stanovy spoločnosti
    • Predseda a správna rada
    • Kontakt
  • Oznamy
  • Politika
  • Kultúra a veda
    • Kultúrne novinky v slovenskom jazyku
    • Vedecké novinky v ruskom jazyku
  • Pel-mel
  • Kluby Arbat
  • Komentáre
  • O nás
    • Kto sme a ako sa stať naším členom?
    • Stanovy spoločnosti
    • Predseda a správna rada
    • Kontakt
  • Oznamy
  • Politika
  • Kultúra a veda
    • Kultúrne novinky v slovenskom jazyku
    • Vedecké novinky v ruskom jazyku
  • Pel-mel
  • Kluby Arbat
  • Komentáre
Ľavicový publicista a vysokoškolský pedagóg Vladimír Manda. Zdroj: Facebook

Vladimír Manda: Postrehy k diskusii Z prvej ruky

  • srspol
  • 19. augusta, 2025
  • 11:44 pm

V diskusii na STVR, Z prvej ruky (18. 08. 2025, https://www.stvr.sk/radio/archiv/1175/2631328) ma zaujali najmä niektoré názory, ktoré prezentoval profesor politológie, J. Bátora. Boli to názory spojené jednak s otázkou vstupu Ukrajiny do NATO, ak aj zdôrazňovanie princípu nemeniteľnosti hraníc a dodržiavania medzinárodného práva. (facebook.com)


V obhajobe práva Ukrajiny, slobodne si zvoliť či chce alebo nechce vstúpiť do NATO, veľkoryso prehliadal nie len bezpečnostné záujmy Ruska, ale čo ma prekvapilo, že ako profesor politológie, pri danej problematike vôbec odhliadol od Charty OSN, ako aj od výsledkov konferencií OBSE, v Paríži (1990) a najmä v Istanbule (1999), kde záverečný dokument, The Charter for Europen Security, ktorý podpísal aj náš prezident R. Schuster, sa vo svojom obsahu jasne vyslovuje k otázke bezpečnosti v Európe.

Charta v druhej časti, bod 8. jasne konštatuje, že štáty OBSE „explicitne zdôrazňujú, že každý zúčastnený štát má rovnaké právo na bezpečnosť. Opätovne potvrdzujú inherentné právo každého zúčastneného štátu slobodne si zvoliť svoje bezpečnostné opatrenia vrátane spojeneckých zmlúv alebo ich v priebehu ich vývoja meniť. Každý štát má tiež právo na neutralitu. Každý zúčastnený štát bude v tomto ohľade rešpektovať práva všetkých ostatných. Žiadny zúčastnený štát nebude posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov. V rámci OBSE nemá žiadny štát, skupina štátov ani organizácia väčšiu zodpovednosť za udržiavanie mieru a stability v oblasti OBSE ako ostatní, ani žiadna z nich nemôže považovať žiadnu časť oblasti OBSE za svoju sféru vplyvu.“ https://www.osce.org/files/f/documents/4/2/17502.pdf

Teda každý člen OBSE má rovnaké právo na bezpečnosť, čo plynie už Charty OSN. Každý si môže slobodne voliť bezpečnostné opatrenia vrátane zmlúv, ale ako plynie z ďalšieho textu, táto sloboda je jasne limitovaná bezpečnosťou iných štátov, t.j. k slobode jeho rozhodovania nepatrí možnosť, posilniť si svoju bezpečnosť na úkor iného štátu. A žiadny štát a ani skupina štátov, napríklad NATO, nemajú väčšiu zodpovednosť za udržanie mieru ako štáty, ktoré nie sú súčasťou daného zoskupenia a žiadne z takýchto zoskupení si nemôže nárokovať na sféru vplyvu nad nejakou časťou OBSE.

Z pohľadu Charty pre bezpečnosť je zrejmé, že rozširovanie NATO k hraniciam Ruska, jasne porušovalo princíp rovnakej bezpečnosti všetkých členov OBSE, čo nakoniec nutne vyústilo do vojenského konfliktu. (Tu len na okraj podotýkam, že v tej miere, v akej sa OBSE vo svojej politike odklonilo od Charty pre bezpečnosť Európy, v tej miere stráca aj svoj celoeurópsky vplyv.)

Ak sa v relácii Sobotné dialógy (https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12354/551588) poslanec za PS, T. Valášek rozčuľoval nad tým, že Rusko chce rozhodovať o našej bezpečnosti, tak v zmysle prijatej Charty sa k našim bezpečnostným dohodám a opatreniam môže vyjadrovať nie len Rusko, ale každý štát OBSE.

Pozornosť si zaslúžia aj názory profesora na princíp nemeniteľnosti štátnych hraníc silou. Poslucháčom vážne vykladal, že sme sa poučili z druhej svetovej vojny a vybudovali sme systém, ktorý sa opiera o nemeniteľnosť hraníc. V slovenskej politike patrí tento princíp vraj ku kľúčovým princípom.

Profesor prehliadol, že v roku 1999, NATO bombardovalo bývalú Juhosláviu v rozpore s medzinárodným právom a jedným z dôsledkov bombardovania Juhoslávie bolo aj odtrhnutie Kosova od Srbskej republiky.

Pozabudol, že Dzurindova vláda tento nezákonný vojnový akt podporila tým, že povolila prelet bombardérov NATO cez územie Slovenska a tým súčasne podporila odtrhnutie Kosova od Srbskej republiky.

Napriek tomu, že dodnes sme neuznali samostatnosť Kosova, čo je nesporným plusom našej zahraničnej politiky, naša podpora nezákonnému vojenskému aktu NATO, ako aj náš vstup do NATO (2004), v rozpore s Chartou, s ktorou sme súhlasili ukazujú, že princípy nemennosti štátnych hraníc, ako aj princípy medzinárodného práva nie sú až takými kľúčovými princípmi našej politiky, ako o tom hovoril profesor.

Celkovo je možné konštatovať, že v relácii nezaznel od profesora žiadny „profesorský“ pohľad na preberané témy. Všetko sa to nieslo v rovine obyčajnej propagandy, tak ako sme si v súvislosti s reláciami RTVS už zvykli a zdá sa, že STVR do toho žiadnu zmenu nevnesie.

Komentár vyšiel na facebookovej stránke Vladimíra Mandu
PrevPredchádzajúca správaSpráva z oblasti ruskej vedy v pôvodnom znení (scientificrussia.ru)
Ďalšia správaIvan David: Maďarský ministr zahraničí kritizuje Ukrajinu za ohrožení národní energetické bezpečnostiĎalšie
  • Kto sme a ako sa stať naším členom?
  • Stanovy občianskeho združenia
  • Predseda a správna rada
  • Kontakt
  • Oznamy
  • Politika
  • Kultúra a veda
  • Kultúrne novinky v slovenskom jazyku
  • Vedecké novinky v ruskom jazyku
  • Pel-mel
  • Kluby Arbat
  • Komentáre

© Slovensko-ruská spoločnosť. Všetky práva vyhradené.

Spravujte súhlas so súbormi cookie
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely. Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Spravovať možnosti Správa služieb Spravovať predajcov Prečítajte si viac o týchto účeloch
Zobraziť predvoľby
{title} {title} {title}