O otázke, ktorá je hlavnou príčinou konfliktu, no niektorí lídri ju napriek tomu pokladajú za jeho riešenie, píše Vladimír Palko. (Marker.sk)
Po samite na Aljaške možno povedať, že nádej na mier nielen prežila, ale ešte viac ožíva.
Treba vyriešiť dve otázky. Tá prvá sa týka teritoriálneho problému, tá druhá bezpečnostných garancií pre Ukrajinu. O bezpečnostných garanciách sa hovorí už od februára tohto roku, odkedy prezident Trump 12. februára povedal, že Ukrajina nebude v NATO. Toto potvrdilo aj stretnutie na Aljaške. Ukrajina a Európania preto už pol roka požadujú pre Ukrajinu bezpečnostné garancie ako náhradné riešenie pre prípad, ak jej členstvo v NATO bude definitívne zamietnuté. A k tomu zamietnutiu už vlastne došlo, lebo americký prezident de facto to členstvo vetoval.
A teraz došlo k prelomu. Na verejnosť preniklo už cez víkend, že Rusko by bolo ochotné súhlasiť, aby také garancie boli Ukrajine poskytnuté. V pondelok večer potvrdil ochotu Ruska Donald Trump.
Čitateľ sa právom môže opýtať, v čom je rozdiel medzi takýmito garanciami a garanciami, ktoré by Ukrajina mala ako člen NATO? Samozrejme, že tam rozdiel bude. O to, aký bude, sa už teraz vedie politický zápas.
Čo si máme pod tým predstaviť?
Čo si máme pod tými garanciami predstaviť? Aj to preniklo na verejnosť hneď po aljašskom samite. Trumpov špeciálny vyslanec pre Ukrajinu Steve Witkoff uviedol, že tie garancie budú čosi ako článok 5 zmluvy o NATO, ale nebude to členstvo v NATO. Článok 5 hovorí, že v prípade napadnutia člena mu ostatní členovia prídu na pomoc.