Európa s Blízkym východom sa stali najviac militarizovanými regiónmi sveta. (noveslovo.eu)
Ešte v apríli tohto roku vyšla zaujímavá publikácia Bonnského medzinárodného strediska štúdia konfliktov (Bonn International Centre for Conflict Studies – BICC) „GMI 24 Globaler Militarisierungindex“ (GMI 24 Globálny index militarizácie – ďalej len Správa). Jej autormi sú štyria pracovníci strediska: Marc von Boemcken, Jari Bertolini, Jan Reich a Paul Rohleder. V dnešnej Európe, ktorá sa vydáva na cestu nezmyselného a nebezpečného zbrojenia, takéto témy nie sú vítané a tak aj v médiách hlavného prúdu sa im venuje len okrajová pozornosť. Na materiál sme „naďabili“ tiež po viac ako štvrťroku.
Správa je relatívne krátka, má 39 strán aj s prílohami. Pozostáva zo 6 základných častí: zhrnutie; metodika; 10 najviac militarizovaných štátov; 10 najmenej militarizovaných štátov; globálna dynamika (de-)militarizácie; militarizácia v regiónoch (uvedené sú Severná, Stredná a Južná Amerika; Európa; Blízky a Stredný východ ako aj severná Afrika; Subsaharská Afrika; Ázia, Austrália a Oceánia).
Stručne o Bonnskom stredisku štúdia konfliktov
Stredisko vzniklo v roku 1994 z iniciatívy vtedajšieho predsedu vlády Severného Porýnia-Vestfálska Johannesa Raua (od 1. júla 1999 do 30. júna 2004 bol prezidentom NSR) a vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana ako Bonnské medzinárodné stredisko pre konverziu (Bonn International Center for Conversion). Od 15. septembra 2021 pôsobí ako Bonnské medzinárodné stredisko pre konfliktné štúdie (ďalej len BICC).
Logom BICC je heslo „for a more peaceful world“ (za viac mierový svet) a má prispieť k zlepšeniu ľudskej bezpečnosti. Zameriava sa predovšetkým na výskum a politické poradenstvo v oblasti násilných konfliktov s cieľom prispieť k „mierovejšiemu“ svetu.
Multidisciplinárne sa zaoberá témami:
- budovanie mieru a sociálna súdržnosť,
- činitele a vzory bezpečnosti a vojny,
- militarizácia a kontrola zbrojenia,
- násilné prostredie a infraštruktúra,
- migrácia a nútené vysídľovanie.
Víziou pôsobenia BICC je viac mieru vo svete, v ktorom sa predchádza vypuknutiu násilných konfliktov a kde ľudia môžu žiť bezpečne, dôstojne a v rovnováhe so svojím prostredím. Stredisko podporuje akademické diskusie o mieri a konfliktoch, poskytuje politické poradenstvo v otázkach násilných konfliktov, prispieva k ich analýze a riešeniu. Buduje aj siete na prepojenie výskumu, praxe a politík v oblasti mieru a konfliktov.
Každý rok sa BICC podieľa na vydávaní Správy o mieri (Das Friedensgutachten), ktorá je spoločnou výročnou správou štyroch popredných nemeckých ústavov pre výskum mieru a konfliktov: BICC, Inštitútu pre výskum mieru vo Frankfurte Leibnizovho inštitútu pre výskum mieru a konfliktov (Hessische Stiftung Friedens und Konfliktforschung – Leibniz-Institut für Friedens und Konfliktforschung), Inštitútu pre rozvoj a mier (Institut für Entwicklung und Frieden) na univerzite v Duisburgu a Inštitútu pre výskum mieru a bezpečnostnú politiku (Institut für Friedensforschung und Sicherheitspolitik) na univerzite v Hamburgu (IFSH).
Stredisko je zapojené do viacerých projektov (v rámci jedného z nich sa spracováva aj GMI). Vydáva vlastné knižné publikácie a ročne niekoľko politických prehľadov (policy briefs) ako aj správ, reportáží a iných materiálov. Organizuje i konferencie a výstavy.
O metodike vytvárania Globálneho indexu militarizácie
Globálny index militarizácie (ďalej len GMI) poukazuje najmä na vzťah vojenského aparátu štátu k spoločnosti. Zachytáva tri základné ukazovatele na hodnotenie stupňa militarizácie štátu, ktoré majú rôznu váhu:
- Výdavky: vojenské výdavky v pomere k (HDP) a vládnym výdavkom na zdravotníctvo (v podiele na HDP) – váha 8.
- Personál: vojenský a polovojenský personál vo vzťahu k počtu obyvateľov, záložný personál vo vzťahu k počtu obyvateľov, vojenský a polovojenský personál vo vzťahu k počtu lekárov (celkový počet vojakov a záložníkov a príslušníkov polovojenských organizácií v pomere k počtu lekárov a celkovej populácii) – váha 8.
- Zbrane: počet ťažkých zbraní v pomere k celkovej populácii – váha 4.
BICC okrem vlastných zisťovaní využíva údaje zo SIPRI, Medzinárodného menového fondu, Svetovej zdravotníckej organizácie a Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS).
Matematicko-štatistické postupy zostavovania GMI nebudeme rozoberať. Uvedieme len, že tendencia militarizácie sa vypočítava pomocou kĺzavého priemeru za dva roky. Vypočíta sa priemer hodnôt GMI za posledné dva roky (2022 a 2023) a porovná sa s rovnakým ukazovateľom z predchádzajúceho roka (2021 a 2022). Tým sa majú eliminovať zmeny, ktoré sú spôsobené výkyvmi referenčných hodnôt (najmä HDP).
Zrejme sa tým snaží reagovať aj na kritiku skeptikov, že nakoniec takéto indexy sú len presným výsledkom z nepresných údajov. Zaradíme sa tiež medzi nich, lebo považujeme za otázny spôsob, ako sa zisťovali počty ťažkej techniky na Ukrajine a v Rusku.