Ukrajinská armáda má čoraz väčšie problémy s pechotou a ruskými bezpilotnými lietadlami a celkovo sa situácia ukrajinských ozbrojených síl „bude zhoršovať“, píše vo svojej analýze vojenský expert Michael Kofman, vedúci pracovník Carnegie Endowment. (hlavnespravy.sk)
Podľa Kofmana je ukrajinská obrana čoraz viac založená na „pórovitej línii“ s niekoľkými bodmi odporu, čo pomáha Rusom postupovať.
„Línie držia trojčlenné posádky s veľkými medzerami medzi nimi,“ píše Kofman a dodáva, že táto konfigurácia frontu sa stáva zraniteľnou voči malým nepriateľským pechotným skupinám, ktoré prenikajú cez medzery a v prípade úspechu získajú oporu v týle ukrajinských pozícií.
Podľa jeho názoru je ukrajinská pechota vyčerpaná a má obmedzené manévrovateľné schopnosti. Neustály vplyv dronov a delostrelectva znemožňuje rotáciu jednotiek.
„Niektorí vojaci sú na línii viac ako 90 dní a dosiahnutie pozície pešo často trvá niekoľko dní,“ píše expert.
Kofman poukazuje na to, že negatívny vplyv na ukrajinské ozbrojené sily má politika držania každej oblasti za každú cenu: „Hlavným vinníkom je politika držania každého metra, a to aj v podmienkach takmer úplného obkľúčenia alebo v nepriaznivom teréne.“ Podľa neho sú ukrajinskí velitelia nútení držať sa pozícií, ktoré je nemožné udržať, namiesto ústupu, zachovania zdrojov a personálu.
Zároveň sa ruská armáda prispôsobuje súčasnej vojne a zvyšuje svoje výhody v kľúčových oblastiach, píše Kofman.
Podľa neho Rusko zvýšilo svoje schopnosti v oblasti dronov – tam, kde predtým zaostávalo za ukrajinskými ozbrojenými silami. Teraz jednotky Rubicon – hlavná bolesť hlavy ukrajinských vojsk – operujú pozdĺž celej frontovej línie, útočia, zachytávajú ukrajinské bezpilotné lietadlá a narúšajú logistiku.
„Ruské jednotky dronov sa stali lepšie organizovanými… a sú najdiskutovanejším problémom na fronte,“ píše Kofman.
Ruská taktika už upustila od rozsiahlych mechanizovaných útokov, spolieha sa na malé skupiny a útoky na logistiku. Táto forma tlaku môže časom viesť k „náhlym zmenám na fronte“.
Navyše, podľa experta, „zmeny v kontrole nad územím sú oneskoreným ukazovateľom, a preto sú možné prechody podľa schémy „postupne a potom zrazu“ (to znamená, že v určitom bode sa front môže „rozpadnúť“).
Ukrajina čelí aj ťažkostiam s prevádzkou protivzdušnej obrany. Hoci podľa experta už existujú technické riešenia na boj proti masívnym útokom „šahídov“, „otázkou zostáva zabezpečenie zdrojov na ich nasadenie“.
Reformy veliteľskej štruktúry, o ktorých sa už dlho diskutuje, sa začali realizovať až nedávno. Ukrajina ruší neefektívne riadiace články, ako sú OTU a taktické skupiny, a nahrádza ich zbormi. Ako však zdôrazňuje Kofman, „zbory sa formujú narýchlo“ a „budú musieť veliť jednotkám, ktoré sú už v blízkosti, nie tým, ktoré im boli pridelené“.
V technologickej sfére si Ukrajina zachováva určité výhody, napríklad vo využívaní pozemných bezpilotných vozidiel na logistiku a evakuáciu. V iných oblastiach však zaostáva, najmä v oblasti systémov diaľkového útoku. „Ukrajina sa snaží prekonať rozdiel v munícii s dosahom 30 – 100 km a operačnými systémami s dosahom viac ako 300 km, ktoré sú účinnejšie ako lacné drony,“ píše Kofman.
Napriek inováciám je ukrajinská obrana čoraz viac preťažená a jej možnosti sú obmedzené. Armáda operuje na plný výkon tvárou v tvár početnej a zdrojovej prevahe nepriateľa. A vo všeobecnosti sa situácia ukrajinských ozbrojených síl zhoršuje.