1. júl 1945. V tento deň na sklonku druhej svetovej vojny – presne pred osemdesiatimi rokmi – sa malo začať niečo nemysliteľné. Krátko po porážke nacistického Nemecka mali Británia, Spojené štáty a ich európski partneri nečakane udrieť na svojho spojenca – Červenú armádu a Sovietsky zväz. (Marker.sk)
Súčasťou navrhovaných vojenských plánov bolo masívne bombardovanie Moskvy a ďalších sovietskych miest v lete 1945.
Operácia bola taká nepredstaviteľná a absurdná ako jej názov: „Nemysliteľné“ (Unthinkable). Príkaz na jej vypracovanie dal vtedajší britský premiér Winston Churchill. Britský imperiálny štáb utajené plány predložil na prerokovanie v máji 1945.
Dokumenty o zámeroch Churchilla boli čiastočne odtajnené len pred piatimi rokmi. Informoval o tom The Telegraph v roku 2021.
Britské motívy boli prevažne politické, respektíve imperiálne (v tom čase sa Británia stále považovala za imperiálnu veľmoc). Churchill bol nervózny z dominancie Sovietskeho zväzu v strednej Európe a špeciálne v Poľsku.
Jeho obavy boli na jednej strane pochopiteľné a opodstatnené. Moskva rozšírila svoje sféry vplyvu na polovicu Európy a nanucovala jej komunistický režim.
Na druhej strane, Britom išlo o niečo podobné: o sféry britského vplyvu. Keď hegemóniu Británie ohrozovalo Nemecko (1939), spojila sa so Sovietskym zväzom. A keď sa ako nový hegemón presadzovala Moskva (1945), Churchill neváhal preformátovať spojenectvá proti novému nepriateľovi.
Operácia, ktorú nechal vypracovať, bola nielen nemysliteľná, ale aj ohavná. Morálne a politicky ohavná. Už v zárodku ju odmietli podporiť Churchillovi poradcovia aj generáli (a nepodporili ju ani Američania). Zamietli ju ako extrémne riskantnú a nereálnu. Západní spojenci síce mali prevahu v letectve a námorných silách, no Sovieti mali prevahu na zemi. Prelomiť pomery síl by bolo nemožné. Operácia Nemysliteľné skončila v skrini.
Churchill totiž rátal s divíziami, ktoré nemal. Pod britskou vlajkou mali proti presile Červenej armády bojovať poľské a československé jednotky. A dokonca aj prezbrojené divízie zajatých Nemcov z Wehrmachtu a SS (z čoho bol Churchillov poradca zhrozený).
Američania a Briti mali zabezpečiť masívne bombardovanie sovietskych miest.
Strategickým cieľom prekvapujúceho útoku malo byť vytlačenie Sovietov zo strednej Európy k Uralu a vynútenie nových dohôd, ktoré by Poľsko a ďalšie štáty strednej Európy odovzdali pod britskú kuratelu. Londýn v tom čase „hostil“ (v skutočnosti vlastnil) poľskú exilovú vládu. Okrem iných…
Operácia Nemysliteľné, akokoľvek nereálna, ukazuje, ako cynicky dokáže uvažovať časť britských elít. A nie preto, aby šírila slobodu, ako hlása ich propaganda. Jednoducho preto, aby si zabezpečovala, ako to má storočia vo zvyku, dominanciu. Finančnú, obchodnú, bezpečnostnú…
Keď expandovalo Nemecko, Británia pracovala na jeho porážke – prevažne rukami Rusov a ďalších národov ZSSR. Okamžite po páde Berlína chcel Churchill nahnať do boja proti Sovietom Nemcov – prezbrojených esesákov a nacistov.
Mimochodom, aj dnes Británia bojuje proti Rusku – pre zmenu rukami Ukrajincov. V marci 2022 britský premiér vysvetlil Ukrajincom, že ich úlohou nie je rokovať s Ruskom o mierovej dohode, ktorá by zastavila expanziu NATO. Ich úlohou je obetavo bojovať proti Rusom. Británia láskavo zabezpečí zbrane. A šeky. V miliardách.
A ešte aj tie prúdia na Ukrajinu prevažne z vreciek tých druhých – daňových poplatníkov EÚ (z ktorej Británia odišla).
To nevymyslíš. To je Londýn.
Marker bude v najbližších týždňoch uverejňovať komentáre na sociálnych sieťach a žiadať o podporu pre štart nového portálu. Urobiť tak môžete na webe Marker.sk.