Udalosťou týždňa bol samit NATO v Haagu. O šialenom záväzku na 5-percentné výdavky na obranu do roku 2035 už písal Dag Daniš, jednu vec však treba dodať. A to je niečo, čo v záveroch samitu nie je: od roku 2008 sa ako mantra pravidelne opakoval záväzok o členstve Ukrajiny v NATO. (Marker.sk)
Teraz ani slovo. Koniec jedného príbehu.
Ale iný sa medzitým začal a tiež nemá dobrú perspektívu.
Záverečné vyhlásenie je nezvykle krátke (iba 420 slov), o Ukrajine sa v ňom hovorí toto: „Spojenci opätovne potvrdzujú svoje trvalé a suverénne záväzky poskytovať podporu Ukrajine, ktorej bezpečnosť prispieva k našej bezpečnosti, a preto sa do výpočtu výdavkov spojencov na obranu zahrnú aj priame príspevky na ukrajinskú obranu a jej obranný priemysel.“
Takže záväzok dlhodobo vyzbrojovať Ukrajinu a financovať vojnu proti Rusku pokračuje.
Bezpečnosť Ukrajiny a Európy pritom nezvyšuje vojna, určite nie jej pokračovanie, ale jej koniec. Mier, dohoda na hraniciach a obnovenie obchodu.
Európanom – na prvom mieste Ukrajincom – by na tom malo záležať viac ako Američanom. Žiaľ, deje sa presný opak.
Tragédia má ešte kam narastať. Viem si predstaviť, že v prípade stupňovania zbrojenia a predlžovania vojny sa ďalším ruským cieľom môže stať odrezanie Ukrajiny od Čierneho mora (Odesa).
Ak budú trendy na bojisku pokračovať a viac vojny bude znamenať menej Ukrajiny, hádajte, na koho sa budú Ukrajinci stále viac hnevať?
Neskutočná nezodpovednosť.
Marker bude v najbližších týždňoch uverejňovať komentáre na sociálnych sieťach a žiadať o podporu pre štart nezávislého mediálneho portálu Marker.sk.