Izrael podnikol ťažký preventívny útok na Irán a Irán vracia úder. Konflikt prerastá už možno do dlhšej vojny. (facebook.com)
Je to súčasť širšieho príbehu. Ukazuje mentálnu závislosť súčasnej politiky od princípu preventívnej vojny. Nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo nášho zničenia, ale my zareagujeme neprimeranou silou a začneme vojnu preventívne. Pre istotu.
Klasickým prípadom preventívnej vojny bola invázia USA a ich spojencov do Iraku v roku 2003. Ako dôvod invázie sa uvádzali zbrane hromadného ničenia, ktorými nás Saddám Husajn mal ohrozovať aj tu v Európe, ale aj v Amerike. Saddám Husajn však nemal nič, čím by nás ohrozil. Tá preventívna vojna bola zbytočná. V Iraku zomrelo najmenej stotisíc ľudí, pravdepodobne však viac a krajina sa nespamätala celé roky.
Radšej sa o tom dnes nehovorí. Nanajvýš sa povie, že veď Saddám Husajn bol diktátor a dobre, že padol. Iste, Iračania, ktorých trhali na kusy západné bomby, určite umierali celí bez seba od radosti, že ich zabíjajú bomby demokratické.
Preventívnou vojnou bola i ruská invázia na Ukrajinu, lebo Rusko sa síce mohlo cítiť ohrozené budúcou prítomnosťou NATO na Ukrajine, ale v akútnom ohrození ešte nebolo.
V decembri 2024 po prevrate v Sýrii Izrael preventívne podnikol útok na sýrske letectvo a preventívne obsadil časť Golanských výšin. A preventívny bol i terajší úder Izraela na Irán. Argumentácia izraelského premiéra Netanyahua je založená na tom, že iránski predstavitelia sa dlhodobo vyhrážajú Izraelu zničením a preto treba Izraelu zabrániť v konštrukcii vlastnej jadrovej bomby, ktorá je podľa Netanyahua iba otázkou niekoľko mesiacov.
Inak, vedeli ste, že Netanyahu aj pred americkou inváziou do Iraku verejne tlačil na USA, aby na Irak zaútočili, lebo Irak má jadrové zbrane? Kariéru mu toto nepravdivé tvrdenie nepoškodilo. A dnes, keď opakuje hrozbu spred dvadsiatich rokov, nikto mu jeho dezinformáciu nepripomenie. A napokon, na Slovensku komu poškodilo, keď hlásal túto lož? Tiež nikomu.
O tom, že Irán chce mať svoju bombu, sa hovorí roky. Jeho predstavitelia tvrdia, že ich jadrový program slúži len na mierové účely. Zatiaľ sa všetci, vrátane amerických služieb, zhodujú v tom, že Irán bombu ešte nemá. Len desaťročia sa hovorí, že už, už ju mať bude.
Isteže, to že Netanyahu nás pred dvadsať rokmi zavádzal, ešte neznamená, že Irán nie je blízko výroby svojej bomby. Ale ospravedlňuje obava preventívnu vojnu? Pochybujem.
Jednak Irán bombu ešte nemá, jednak aj keby ju mal, v prípade, že by ju použil proti Izraelu, riskuje vlastné zničenie odvetným jadrovým úderom, či už izraelským alebo americkým. Pre úplnosť spomeňme, že vyše dvadsať rokov je známa fatwa najvyššieho vodcu Iránu Ajatolláha Chameneího tvrdiaca, že jadrové zbrane sú nezlučiteľné s islamom (I keď medzi iránskymi elitami sa objavujú i iné názory). Posúdenie relevantnosti fatwy prenechávam čitateľovi.
Proti preventívnym vojnám hovorí i to, že neprinášajú tomu, kto ich začne, očakávané výsledky, skôr opak. Invázia do väčšinovo šiítskeho Iraku sa zmenila na katastrofu a narástol v ňom vplyv šiítskeho Iránu, oponenta USA. Zásah Západu v Líbyi zmenil krajinu na nefunkčný štát. Snaha zvrhnúť Asadov režim v Sýrii viedla k tomu, že dnes sa máme zmieriť s tým, že tam vládnu sunnitskí teroristi, proti ktorým nás volal pred dvadsiatimi rokmi prezident Bush do Vojny proti teroru a ktorí pred pár mesiacmi pozabíjali skoro dvetisíc alawitov.
Mimochodom, ruská preventívna vojna na Ukrajine tiež nepriniesla Rusku to, čo očakávalo. Chcelo rýchly úspech, síce víťazí, ale trvá to už štvrtý rok a má minimálne stotisíc mŕtvych.
Inak, náš dvojitý meter, ktorý používame na posúdenie preventívnej vojny, vyráža dych. Raz ju nazveme agresiou, inokedy využitím práva na sebaobranu. Ako sa nám to práve hodí.
A ako skončí dobrodružstvo Izraela s Iránom? Zatiaľ nevieme. Z príhovoru Netanyahua Iráncom sa javí, že Izrael chcel šokom dosiahnuť zmenu režimu v Iráne. Na zmenu to však nevyzerá. Ani na koniec jadrového programu. Na miesta zabitých iránskych jadrových fyzikov nastúpia ich mladší kolegovia. Na miesta zabitých generálov nastúpia plukovníci.
A ako vyzerajú USA, ktoré postup Izraela kryli? Prezident Trump kritizoval politiku jeho predchodcov, korí sa snažili o zvrhnutie vlád v iných krajinách, teda o onú „zmenu režimu“. Teraz neúspešne podporil jeden pokus o takú zmenu. A keďže tesne pred izraelským útokom Američania s Iráncami rokovali o dohode ohľadne iránskeho jadrového programu, tak po izraelskom útoku vyzerajú vierolomne. A vyzerajú ako tí, čo hovoria: Dohodnite sa s nami alebo vás zabijeme.
Svet sa na to pozerá a pamätá si, čo Izrael s americkou podporou urobil v Gaze, ktorú vyľudňuje. Preventívne. Nevyzeráme dobre.
V 90. rokoch ovládla americkú politiku ideológia neokonzervativizmu. Nebola v ničom konzervatívna a vyznačovala sa extrémnou ochotou transformovať iné krajiny vojenskými prostriedkami, čiže preventívnymi vojnami. Od katastrofálnej invázie do Iraku som sa domnieval, že táto ideológia sa úplne skompromitovala. Ale americkí neokonzervatívci sú dnes nadšení a Trumpa, ktorý ich kritizoval, je akosi ťažko od nich odlíšiť.
Akoby sme sa nevedeli poučiť.
Tip red. SRS: Všimnite si aj postreh bývalého zástupcu šéfredaktora Štandardu a experta na medzinárodné vzťahy a bezpečnostnú politiku Petra Števkova (kliknúť TU).