Vojna na Ukrajine sa blíži k svojmu vyvrcholeniu, vojenskému alebo diplomatickému. Na pokusoch o jej diplomatické ukončenie vidieť ako v kvapke vody – ako to nazvať – duševnú úroveň Európy (západnej) a Ruska.
Diplomatické ukončenie ozbrojeného konfliktu má len vtedy nádej na úspech, ak zohľadňuje, viac alebo menej presne, pomer vojenských síl oboch strán, prípadne vyhliadky na ich zmenu. Na Ukrajine má Rusko strategickú prevahu, už zabralo približne 20 % pred konfliktom držaného ukrajinského územia a jeho armáda postupuje. Aj Západ uznáva, že strategická výzbroj Ruska – jadrové nálože a rôzne typy rakiet – prevyšuje západnú výzbroj. Popri výzbroji rozhoduje aj ideový stav obyvateľstva. Ruské obyvateľstvo je v prevahe nastavené vlastenecky, európske v prevahe nastavené konzumne. Už tieto dva ukazovatele stačia na strategickú prevahu Ruska. Realistické diplomatické východiská by ich mali zohľadňovať. Ako postupujú oba tábory? K Rusku možno pripočítať v rôznej forme a intenzite Bielorusko, Čínu, Severnú Kóreu, Irán a ďalšie krajiny; k Európe celé NATO (teraz už bez USA) a krajiny ako Južná Kórea, Japonsko a niektoré ďalšie. Po vstupe Fínska a Švédska do NATO sa naša slniečkárska tlač smiala, že Rusko dosiahlo svojim odporom len rozšírenie NATO. Ale Rusko otvorene prijalo na svoju stranu Irán a Severnú Kóreu, zbavilo ich štatútu páriov, Čína sa začala otvorenejšie stavať na ruskú stranu. Čo je viac?
Európa určila 10. mája Rusku, aby do 24 hodín pristúpilo na 30-dňové prímerie bez akýchkoľvek podmienok, ale jedným dychom dodala, že Ukrajine treba posilňovať armádu a na prímerie majú dohliadať západní vojaci. Čiže Minské dohody aj zásah Borisa Johnsona do Istanbulskej dohody na druhú. Ako mohla Európa vytyčovať také nerealistické návrhy, keď ruská armáda postupuje a Európa nemá silu na zastavenie Ruska? Rusko na taký návrh samozrejme ani nereagovalo, ruská armáda pokračovala v ofenzíve. Nový nemecký kancelár Friedrich Merz európsku obmedzenosť ešte vystupňoval a lehotu pre Rusko iba predĺžil do konca týždňa (16. mája), ale požiadavku zopakoval. Od odstránenia Helmuta Kohla Nemecko nemá šťastie na kancelárov. V ruských televíziách si z Friedricha Merza robili vtipy a to bolo všetko. Ešte predtým, počas inaugurácie nového pápeža Leva XIV. sa v Ríme stretli americký prezident Donald Trump a ukrajinský prezident Vladimír Zelenský. Stretnutie prebehlo improvizovane na dvoch sedadlách na Svätopeterskom námestí, televízia začiatok zachytila. Parížsky pajác Emmanuel Macron sa chcel zúčastniť, ale Trump ho ako malého žiačika k stretnutiu nepustil. Macronova prítomnosť asi bola vopred pripravená, pretože tam bolo tretie sedadlo, ktoré potom zmizlo. Následne Trump zatlačil na Zelenského, aby súhlasil s rokovaním s Ruskom v Istanbule. Zelenský súhlasil, ale kládol si podmienku, že rokovať bude on s Putinom. Putin samozrejme nebol ochotný rokovať s ukrajinským prezidentom, ktorého legitimita je otázna a situácia na bojisku Putina k tomu nenúti. 16. mája rokovali delegácie oboch krajín, dohodli sa na výmene značného počtu vojnových zajatcov a rozišli sa s tým, že každá strana vypracuje svoje podmienky ukončenia vojny. Nový termín nebol určený. Slovenská (a európska) slniečkárska tlač plne podporovala ukrajinské nerealistické požiadavky. Nasledoval telefonický rozhovor Putin – Trump. Opäť celý západný európsky tábor požadoval od Trumpa, aby „prinútil“ Putina k 30-dňovému prímeriu za podmienok uvedených vyššie. Telefonát trval dve hodiny, Putin gratuloval Trumpovi k 11. vnukovi (s tromi manželkami), pochválil jeho terajšiu manželku (kto by ju nepochválil) a dohodli sa, že každá strana vypracuje (za seba) memorandum o predpokladoch ukončenia vojny a trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorého súčasťou môže byť aj dohoda o prímerí. Čiže opäť európske reči o prímerí boli úplne okrajové. Ruská armáda stále napreduje, denne zaujme 1-2 dediny, doteraz držané Ukrajinou. V debatách pri káve sa môže diskutovať, ktorá dvojica je horšia – nemeckí kancelári Angela Merkelová a Friedrich Merz alebo európski komisári pre zahraničie Josep Borrell a Kaja Kallasová.
Čím to je, že západná Európa robí takú obmedzenú, priam primitívnu politiku smerom na východ kontinentu? A to po skúsenosti Napoleona a o storočie neskôr Hitlera? Predsa americký profesor na Harvardskej univerzite Samuel Huntington už v roku 1996 v diele Zrážka civilizácií (The Clash of Civilizations) napísal, že cez Ukrajinu prebieha hranica civilizácií a vláda v Kyjeve nesmie robiť politiku ani východnej ani západnej Ukrajiny, ale má obe časti krajiny vyvažovať. Napriek tomu USA vynaložili 5 miliárd dolárov (Victoria Nulandová), aby vláda v Kyjeve robila politiku západnej Ukrajiny (a USA). Došlo k vojne, pred ktorou vystríhal už Huntington. A ktorú Rusko vyhrá, pretože jeho pozícia viac zodpovedá civilizácii na Ukrajine, ako o nej písal Huntigton. Žiaľ, politika Európy (západnej) nahráva písaniu našich a iných slavianofilov, že Západ považuje Slovanov za hlúpych a myslí si, že ich dokáže ovládnuť. A robí hlúpeho zo seba.
Rusko v súvislosti s rokovaním o vojne na Ukrajine neurobilo chybu. Vojnu začalo, keď Európa a vtedy ešte celý Západ vrátane USA provokoval Rusko základňami na Ukrajine, ktoré by ho ohrozovali (v Očakove a chystané ďalšie), osem rokov (2014-22) ostreľovali a zabíjali Rusov v Donecku, Lugansku a priľahlých územiach, primitívnym spôsobom oklamali Rusko Minskými dohodami, Ukrajina koncentrovala armádu medzi Doneckom a Luganskom. Rusko bolo ochotné rokovať o mieri pri každom návrhu. Putinov návrh z decembra 2021 požadoval návrat k nedodržaným sľubom Západu o nerozšírení NATO na východ. Istanbulská dohoda z marca 2022 bola pre Ukrajinu výhodná. Okrem Krymu jej zostávali všetky územia a nemohla vstúpiť do NATO. Európa (Boris Johnson) primäl Ukrajinu roztrhať dohodu. Súčasné podmienky Ruska sú tvrdšie. Ruské návrhy boli vždy podopreté existujúcou silou, čiže boli realistické. Reakcia Európy bola vždy obmedzená až hlúpa. Európa sa stále drží predstáv, ktoré nie sú ničím podopreté, visia vo vzduchu a dotknutí ľudia ich nechcú. V terajšej ukrajinskej kríze najväčším lúzerom po Ukrajine bude Európa.
Držme sa ďalej od takej Európy.