Jednou z najtvrdších porážok demokracie v EÚ v 21. storočí bolo zrušenie prezidentských volieb v Rumunsku rozhodnutím rumunského ústavného súdu (č. 32/2024) zo 6. decembra 2024. Pochybnému odôvodneniu rozhodnutia som sa venoval v samostatnom článku; kolaps rumunskej demokracie však pokračoval aj v roku 2025. Išlo najmä o trestné konanie proti Calinovi Georgescu, víťazovi prvého kola zrušených volieb, ale aj o rozhodnutie Ústredného volebného úradu o jeho vylúčení z prezidentských volieb v máji 2025, čo následne potvrdil aj Ústavný súd Rumunska (CCR). Napriek tomu, že ide o obrovský škandál v rozpore s tým, čo EÚ hlása už celé desaťročia, médiá a politici európskeho mainstreamu sa mu venujú len okrajovo. A to je na celej kauze asi to najzávažnejšie: v EÚ sa už princípy demokracie zjavne neberú príliš vážne. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Kto je Calin Georgescu?
Pochybné dôvody vylúčenia z volieb?
Oligarchia či demokracia v Rumunsku a v Európe?
Kto je Calin Georgescu?
Keď si niekto prečíta informácie mainstreamových médií o víťazovi prvého kola prezidentských volieb v Rumunsku, dostane v podstate len dve informácie – pravicový extrémista a proruský kandidát. V západných médiách sa zdôrazňovaním týchto dvoch téz snažia vytvárať obraz obmedzenca, ktorý nepozná svet ani svetové jazyky, po páde železnej opony sa nedokázal uplatniť, a tak sa upol k nacionalizmu a k Rusku. Toto už tradičné mediálne vymývanie mozgov je občas ešte doplnené útokmi na „hlúpych“ voličov. Aj teraz sa propaganda usiluje vytvoriť obraz, že voľby v Rumunsku by vyhral hoci i „proruský robot“. V skutočnosti je však osoba Calina Georgescu oveľa komplikovanejšia a viaceré z naratívov o jeho osobe nepresné. Calin Georgescu prezentuje síce mnohé kontroverzné a problematické názory, s ktorými nesúhlasím, ale ide o človeka so skutočne autentickými postojmi – i keď svoju pózu bojovníka proti systému často preháňa. Po roku 1989 strávil Calin Georgescu veľa času na Západe, v USA, vo Veľkej Británii, ale najmä v Rakúsku. Počas výkonu funkcií v OSN navštevoval i krajiny tzv. globálneho juhu, predovšetkým v Afrike. Ovláda niekoľko svetových jazykov, nielen románskych a jeho rozhovory v angličtine (napr. TU) sa naozaj líšia od prezidentských automatov na floskuly, aké poznáme aj zo Slovenska.
Životopis Calina Georgescu by čitateľov (nielen) mainstreamu zrejme prekvapil. Na konci 80. rokov 20. storočia pracoval ako inžinier pre pozemkové úpravy, väčšinu obdobia po roku 1989 však vystupoval ako enviromentalistický aktivista a konzultant pre otázky životného prostredia. V 90. rokoch pracoval vo viacerých funkciách na rumunskom ministerstve životného prostredia, neskôr zasa na ministerstve zahraničia. V rokoch 2008 – 2009 bol koordinátorom rumunskej národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja. V 21. storočí pôsobil v inštitúciách OSN a v rokoch 2010 – 2013 bol osobitným spravodajcom OSN pre nepriaznivé účinky prepravy toxických a nebezpečných výrobkov na ľudské práva. Okrem toho bol vyše desať rokov i programovým riaditeľom v rámci Rozvojového programu OSN (UNDP) pri rumunských projektoch. Opakovane pôsobil v mimovládnom sektore, a to ako riaditeľ Národného centra pre trvalo udržateľný rozvoj, ktoré bolo pôvodne založené pod záštitou Rumunskej akadémie vied, avšak neskôr sa stalo samostatnou nadáciou. V minulom desaťročí zasa pracoval v Európskom výskumnom centre Rímskeho klubu vo Viedni. V roku 2021 sa stal vysokoškolským pedagógom na Univerzite v Pitesti.
Tento opis Calina Georgescu by nebol úplný bez ďalších informácií, ktoré sú oprávneným dôvodom na jeho kritiku. Faktom je, že o rumunských predstaviteľoch z obdobia druhej svetovej vojny, vrátane Iona Antonescu, sa vyjadruje zľahčujúcim spôsobom, napr.: „Každý urobil dobré a menej dobré skutky… nemôžem komentovať, to musia preukázať historici.“ Calin Georgescu sa vo svojej kampani otvorene opiera aj o viacerých nacionalistov spomedzi bývalých predstaviteľov armády, ale tiež o ultrapravicové skupiny, napr. tzv. neo-legionárske hnutie s jeho antisemitskými názormi. Na druhej strane, jeho postoje k štátu Izrael nie sú vôbec nepriateľské a jeho „trumpovské“ predstavy o presune rumunskej ambasády do Jeruzalema oceňujú dokonca aj v Netanyahuovej vláde. Je tiež zaujímavé, že Calin Georgescu sa mal v 90. rokoch stať členom slobodomurárskej lóže, hoci nie je jasné, aký je jeho súčasný vzťah s týmito skupinami. K svojim nacionalistickým pozíciám sa dopracoval cez kritiku globalistickej oligarchie, ktorú obviňuje z toho, že ovláda medzinárodné organizácie vrátane OSN. Recept proti jej vplyvu vidí v silnom národnom štáte a požaduje, aby ten zastavil oligarchické rabovanie národných zdrojov. Za takúto politiku oceňuje i ruského prezidenta Vladimíra Putina. Calin Georgescu sa tiež osobne stretol s Alexandrom Duginom, ktorého často kritizujú za ultrapravicové názory, i keď užšie vzťahy sa medzi nimi nerozvinuli.
Pochybné dôvody vylúčenia z volieb?
Rumunské prezidentské voľby sa v priebehu posledných mesiacov zmenili na sériu absurdností, z ktorých každá nevyhnutne vyvoláva potrebu ďalšej. Rozhodnutím CCR č. 32/2024 zo 6. decembra o zrušení prvého kola volieb sa začala reťaz udalostí, ktoré nemohli zostať bez ďalších následkov. Na danom rozhodnutí je však zaujímavé najmä to, ako veľmi rýchlo sa ukázali nesprávne predpoklady, z ktorých ústavní sudcovia pri svojom rozhodovaní vychádzali. Dôvodom pre zrušenie volieb bolo údajné ovplyvňovanie voličov a vytváranie falošných profilov cez sociálnu sieť Tiktok, lenže to podľa ďalších zistení nemalo pochádzať od nezávislého kandidáta Calina Georgescu, ale od vládnej Národnej liberálnej strany (PNL), ktorej kandidát skončil v zrušených voľbách až piaty. Po odhalení tohto omylu, príp. manipulácie zo strany tajných služieb šance Calina Georgescu ešte vzrástli, a to najmä kvôli všeobecnému pocitu nespravodlivosti, ktorý rozhodnutie CCR vyvolalo. Keby sa druhé kolo volieb uskutočnilo v riadnom termíne 8. decembra 2024, nerozhodnutí voliči by sa možno priklonili k mainstreamovej protikandidátke Calina Georgescu Elene Lasconi, pri opakovaných voľbách v máji by sa však mohli pridať ku Calinovi Georgescu práve kvôli jeho pozícii „obete systému“.
Kvôli danému riziku sa teda hľadal spôsob, ako neželaného kandidáta zbaviť možnosti zúčastniť sa na súťaži v opakovaných prezidentských voľbách, ktoré sa plánujú na 4., resp. 18. mája 2025. Tradičným nástrojom na likvidáciu nepohodlného kandidáta pritom býva trestné právo. Aj v Rumunsku začali prokurátori proti Calinovi Georgescu trestné konanie dokonca v šiestich kauzách: rozvracanie ústavného poriadku, uvádzanie nepravdivých informácií o volebnej kampani, založenie a podpora organizácie fašistického charakteru, propagácia fašistických ideí, propagácia osôb zodpovedných za genocídu, založenie a podpora antisemitskej organizácie. Kvôli tomu dňa 26. februára 2025 polícia Calina Georgescu zadržala. Tiež mu zakázali opustiť krajinu a vytvárať nové účty na sociálnych médiách či nové podcasty. Uskutočnila sa i celonárodná policajná akcia celkovo proti 27 osobám. Samozrejme, prvá otázka, ktorá každému zíde na rozum, znie: prečo proti Calinovi Georgescu začali konať po tom, čo vyhral prvé kolo volieb? Všetky jeho postoje a výroky boli predsa známe už skôr… Z pohľadu eliminácie politika sa ale trestnoprávne postupy ukázali ako málo efektívne: i pri aktívnych prokurátoroch a sudcoch totiž trestné konanie istý čas trvá a politik by akiste využil aj opravné prostriedky. Kvôli tomu by do volieb v máji 2025 k právoplatného rozsudku neprišlo a bez toho by sa na politika ďalej vzťahovala prezumpcia neviny. Navyše, trestný proces by C. Georgescu zrejme rozšíril priestor na sebaprezentáciu a víťazstvo vo voľbách.
Efektívnejším nástrojom na elimináciu neželaného kandidáta sa javilo jeho priame vylúčenie z volieb, čo Ústredný volebný úrad (BEC) urobil dňa 9. marca 2025 s odôvodnením, ktoré čerpalo argumenty z predošlých rozhodnutí CCR z 5. októbra a 6. decembra 2024. BEC sa vyjadril: „Ústavný súd rozhodol v tom zmysle, že osoby, ktoré sa uchádzajú o voľby prezidenta Rumunska, musia spĺňať podmienky vyplývajúce z posvätného znenia prísahy zloženej osobou zvolenou za prezidenta Rumunska, a to rešpektovať ústavu a brániť demokraciu, podmienky, ktoré musí kandidát splniť od okamihu, keď bol zvolený za prezidenta Rumunska.“ V odôvodnení sa ďalej uvádzalo: „…pokiaľ ide o kandidatúru pána Calina Georgescu, nespĺňa podmienky zákonnosti, pretože kandidát nedodržaním pravidiel volebného postupu porušil samotnú povinnosť … brániť demokraciu, ktorá je založená práve na spravodlivom, integrálnom a nestrannom volebnom práve v súlade so zákonom, pri absencii ktorého sa mení samotný základ súčasného ústavného poriadku.“
BEC tak vlastne prebral argumentáciu stále platného rozhodnutia CCR, že Calin Georgescu svojím vystupovaním na Tiktoku porušil princípy volebného procesu. Úrad pritom nezohľadnil, že Calinovi Georgescu rumunské tajné služby pripísali zodpovednosť za konanie, ktorého sa dopustili jeho politickí konkurenti. Takisto prebral predstavu o porušovaní rovnosti kandidátov vo voľbách, hoci na toto právo by sa mohol sťažovať aj Calin Georgescu. Práve voči nemu vytvárajú mainstreamové médiá kampaň, ktorá ho v očiach časti verejnosti znevýhodňuje. Znevýhodňovanie či dokonca otvorené osočovanie kandidátov sa však stalo už akousi tradíciou médií, a zvlášť nesystémoví kandidáti bývajú obviňovaní z rôznych pochybných skutkov, ktoré sa následne nezvyknú preukázať. Nejde pritom len o správy a publicistiku tradičných médií, ale aj o sociálne siete, z ktorých sa väčšina tiež prikláňa k mainstreamovým kandidátom. Podobne ako v iných krajinách regiónu, aj v Rumunsku dlho dominoval Facebook, naklonený oficiálnej propagande a sociálne médiá ako Tiktok mu začali konkurovať až v nedávnej minulosti. Podľa očakávania, Calin Georgescu napadol rozhodnutie BEC na CCR, ale ten aj v danej veci potvrdil ústavnosť postupu BEC: „Súd konštatuje, že rozhodnutie… o zamietnutí registrácie nezávislej kandidatúry … je v súlade s ústavným a právnym rámcom prípadu…“ Zodpovednosť však pripísal volebnému úradu: „BEC realizoval individualizáciu a aplikáciu všeobecných, abstraktných a zásadových úvah vyplývajúcich z judikatúry Ústavného súdu…“ V dôsledku tohto rozhodnutia bola „kvadratúra kruhu“ v podobe ochrany demokracie cez lámanie volebných princípov dokonaná.
Oligarchia či demokracia v Rumunsku a v Európe?
Celkovo možno konštatovať, že vývoj okolo prezidentských volieb ukázal, v akej panike sa nachádzajú elity „starého Rumunska“. Vedia, že dôvera verejnosti voči nim klesá a v čase geopolitických zmien je ich budúcnosť neistá. Určite ich znepokojilo aj to, že na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári 2025 viceprezident USA James D. Vance vyčítal Európanom práve to, čo sa stalo v Rumunsku. Samozrejme, ani o novej americkej administratíve si nemožno robiť ilúzie a ona je prejavom trendu oligarchizácie politiky, ten sa však uskutočňuje pri aspoň formálnom zachovaní demokratických pravidiel. V Rumunsku však nastal pomerne primitívny zásah do volebných procesov, za ktorý by mohli byť v budúcnosti konkrétni ľudia braní na zodpovednosť. To, čo sa stalo, verejnosť určite dlho nezabudne a Calin Georgescu sa o sudcoch CCR vyjadril, že „nenájdu útočisko ani v pekle“. Napriek hnevu a občasným protestom sú však v súčasnosti rumunskí i celkovo európski voliči stále príliš apatickí, a tak sa vládnucu oligarchiu nepokúsia zvrhnúť násilím. Prefíkanejší rumunskí politici však aj tak začali dávať ruky preč od „špinavosti“ s prezidentskými voľbami a zrejme aj preto sa dosluhujúci prezident Klaus Iohannis rozhodol k 12. februáru 2025 vzdať mandátu.
Samozrejme, členmi vládnucej rumunskej elity sú aj predstavitelia BEC a sudcovia rumunského CCR, ktorí zohrali pri eliminácii Calina Georgescu kľúčovú úlohu. Pri BEC je zaujímavé, že 28. februára 2025, teda tesne pred rozhodnutím o vylúčení Georgescu z volieb, bol v parlamente odvolaný predseda úradu Toni Grebla, mimochodom, tiež bývalý senátor, a dočasne ho nahradil istý menej známy Zsobor Vajda. Pokiaľ ide o ÚS, ten sa skladá sa z deviatich sudcov, niektorí sú bývalí politici, iní pôsobili v mimovládnom sektore, ale sú tam napr. aj akademici. Samotný predseda CCR Marian Enache bol až do roku 2016 opakovane poslancom rumunského parlamentu. Napriek tomu, že ešte v roku 1989 bol členom komunistickej strany (PCR), neskôr vystriedal rôzne subjekty zo širokého politického spektra: Front národnej spásy (FSN), Sociálno-demokratická strana (PDSR), Aliancia za Rumunsko (ApR), Konzervatívna strana (PC) a Národná únia pre pokrok Rumunska (UNPR). Následne sa v roku 2016 sa stal sudcom CC a v roku 2022 aj jeho predsedom. Treba sa pýtať, či takýto ústavní sudcovia môžu byť skutočným orgánom ochrany ústavnosti a demokracie alebo len ochrancami oligarchického status quo…
Pochopiteľne, eliminácia kritika EÚ či OSN z volieb veľmi vyhovuje nielen rumunskej, ale aj bruselskej oligarchii a je naozaj zaujímavé, že Európska komisia (EK) sa rozhodla vylúčenie Calina Georgescu nekomentovať. Asi pritom netreba opakovať, s akým emocionálnym zápalom útočili komisári EK na Maďarsko a Slovensko kvôli tamojším údajným porušeniam princípov demokracie a právneho štátu. Vážne zlyhania však v prípadoch spriatelených vlád vidieť odmietajú, hoci ide o vážnu tému, pretože odstraňovanie demokratických princípov je vskutku celoeurópskym trendom a najviac sa prejavuje priamo v Bruseli. Samozrejme, v EÚ deficit demokracie bol problémom i v minulosti a Európsky parlament, jediný priamo volený orgán EÚ, sa skutočným parlamentom nikdy nestal. Vždy išlo o akúsi parlamentnú frašku, v ktorej poslanci nemali ani len zákonodarnú iniciatívu. Takto to celé funguje dodnes, navyše, v posledných rokoch sa to ešte zhoršilo: EK skoncentrovala obrovskú moc, a to tak prostredníctvom nákupu vakcín, ako aj nových zbrojárskych projektov. Danými krokmi neustále presúva obrovské verejné zdroje do súkromných farmaceutických či zbrojárskych koncernov, často neeurópskych a nemálo na tom zarobí aj oligarchia v politických inštitúciách.
Trend oligarchizácie sa pritom netýka len inštitúcií EÚ, ale aj veľkých národných štátov. Prezident Emanuel Macron je svojimi oligarchickými väzbami povestný a voľba Fridricha Merza, dlhoročného spolupracovníka globálneho investičného koncernu BlackRock za nemeckého kancelára tento trend iba ďalej umocní. Zaujímavé je i to, ako ľahko finančná i úradnícka bruselská oligarchia integrovali „mussoliniovskú“ taliansku premiérku Giorgiu Meloni, zatiaľ čo proti pravicovému extrémistovi z Rumunska vyjadrujú hlboký odpor. Zdá sa, že pre vedúce ekonomické a politické sily v EÚ je jeho nesúhlas s oligarchizáciou väčším hriechom než pravicový extrémizmus. Najhoršie však je, že pri kauze Calina Georgescu sa opäť ukázalo, ako málo podstatné sú pre súčasnú Európu demokratické princípy.