Dnes v Denníku N vyšiel článok s nadpisom „Kotvy používajú ako zbraň. Boli sme pozrieť na Balte ako úraduje ruská tieňová flotila“. (facebook.com)
V článku sa píše: „ (..) k tejto ceste cez Baltské more si tankery predvlani pridali teroristickú aktivitu, keď v plytkom šelfovom mori vypúšťajú kotvy a ťahajú ich za sebou aj desiatky kilometrov s jasným zámerom likvidovať nimi podmorské káble medzi pobaltskými štátmi a Fínskom alebo Švédskom…“.
Článok dodáva, že „bezpečnostní analytici NATO… pochybnosti o ruskom zapojení nemajú.“
Až na to, že práve v momente, keď redakcia dávala článok na titulku, vyšla aj správa, že švédske úrady prepustili loď, podozrievanú z takejto sabotáže, pretože podľa prokuratúry nešlo o sabotáž, ale nehody a chyby.
V sobotu zase nórske úrady prepustili inú loď, s ruskou posádkou, ktorú zadržali po tom, ako loď lotyšské úrady obvinili z poškodenia káblov. Nóri nenašli dôkazy, že by loď poškodila podmorské káble.
A dokonca Washington Post pred dvoma týždňami vydal článok, v ktorom opísal, že údajné úmyselné poškodzovanie káblov, na základe ktorého jednu loď zadržali pre zmenu Fíni, a bol okolo toho dlhotrvajúci mediálny humbug, sa nepreukázalo. (To, že kábel niečo poškodilo sa vie, čo presne, už nie.)
Presnejšie, článok sa odvolal na materiály európskych spravodajských služieb, ktoré uvádzali, že sú si pomerne isté, že spomínaná loď nie je vinná z úmyselného poškodzovania káblov.
Do mozaiky ostáva vložiť ešte jeden kamienok. Nie je podozrivé, že v Baltskom mori došlo niekoľkokrát k poškodeniu podmorských telekomunikačných káblov?
Nuž, ani nie. BBC vydala k tejto téme ešte v októbri dosť vecný článok, kde uvádza, že lode nedbanlivosťou alebo nehodami podmorské káble poškodzujú dosť časťo. Organizácia, ktorá sa monitoringom zaoberá eviduje ročne vo svete 150-200 takýchto prípadov.
Sú nórske a švédske úrady, podobne ako redakcia Washington Post či jej zdroje v tajných službách platené Putinom? Je to možné.
Ale pravdepodobnejšie je, že niektoré kruhy z občasných nehôd, ktoré sú inak pomerne bežné, vyrobili špionážny thriller. Niektorí preto, aby sa zviditeľnili (niektorí politici vo Fínsku či Lotyšsku), niektoré médiá zase, pretože je to proste v dnešnej atmosfére senzačný príbeh, ktorý sa dobre predáva.
Potom ešte ostávajú subjekty ako Denník N. Ten dokonca v momente, keď už iní danú tému silno spochybnili, vrátane severských vyšetrovacích úradov, vydá dramatický článok, ktorý bez dôkazov hovorí o jasnom úmysle a ruskej operácii.
Robí to denník, ktorý prakticky nevynechá týždeň, aby nepriniesol nejakú správu, ktorá ohovára, manipuluje alebo klame o Rusku.
Myslím, že nie je vôbec zveličením nazvať to hybridnou operáciou.
A takou, ktorá, špeciálne teraz, vzhľadom na to, čo sa vo svete deje (napätie ohľadom dodávok energií európskej ekonomike, ktorá ide do obchodnej vojny) poškodzuje záujmy ako Európy, tak Slovenska samotného.